Harry/Voldemort

pár Harry/Voldemort a ich syn, malý SalazarXD, (Voldy a Harry sú z mod the sims)

Štvorlístok

Dan Radcliffe/Chris Coulson
Varovanie: 12+, krátke, skôr psychologické
Vyhlásenie: je to len fikcia, ktorá nemá nič spoločné so skutočnosťou, udalosti v nej sú len čisto mojím výmyslom!!!
Obsah: príliš krátke, aby sa dal urobiť :)
POKRAČOVANIE NEBUDE!




„Chris?“ pokúšam sa ťa zobudiť. Mrzí ma, že som k tebe dnes taký chladný, ale naozaj neviem, čo mám ešte urobiť.
Otočíš sa ku mne, prestaneš sa opierať o to hrozné kreslo. Potom sa na mňa len pozrieš a nenachádzaš slov. Zrazu sa cítiš previnilo, ale netuším prečo. Veď sa nič nestalo. Keď som ťa požiadal o tvoje súkromné telefónne číslo, načarbal si mi na papier len pár štvorlístkov. Prečo ma takto trestáš? Čím som si to zaslúžil?
„Prepáč, Dan. Nemal som za tebou prísť,“ vyhováraš sa a ospravedlňuješ. To nechcem. Naozaj mi to nerobí dobre. Nedokážeš so seba dostať ani slovo. Skláňaš hlavu a nevieš, čo ďalej ešte povedať. Akú výhovorku si vymyslieť.
„Prečo nie? Veď ja som chcel, aby si prišiel. Bolo to moje rozhodnutie!“ začínam sa hnevať a teba to netrápi.
Ty vstaneš.
Ty ma nepočúvaš.
Opäť stojíme proti sebe.
„Ja neviem. Skrátka nemali by sme. Nebolo by to...“
„Správne? Ty mi chceš, povedať, že nie?“ prešľapujem z nohy na nohu a neustále ťa zatláčam k temnejším kútom, ktoré sú aj pre mňa často nedosiahnuteľné.
Ty ustupuješ.
Ja sa približujem.
Pomaly už cítim tvoj dych. Môj prísny pohľad ťa takmer zrazí na kolená. Nervózne sa usmeješ.
„Ok, ako chceš... No dobre, ale...“ stále mi ešte neveríš. Ja neviem, ako inak ti to mám povedať. Vyznania sú na predsa na nič.
To nevadí. Mne nie. Pobozkám ťa. Celkom zľahka a ty totálne rezignuješ. Necháš ma, aby som ťa cítil, ale nič viac mi nedovolíš.
Moje druhé, tretie aj štvrté objatie ti stačí. To jediné zdieľame spolu. Konečne prevezmeš zodpovednosť a ťaháš nás ďalej od vonkajšieho sveta.
Začína to vyzerať ako tanec. Jeden druhého takto posúvame, kam sa nám len zachce. Krútime sa po celej miestnosti. Smejeme sa a nevieme, čo so sebou.
Potom opäť ustúpiš. Nechávaš ma samého stáť v tej istej miestnosti, kde nám bolo spolu dobre. Smutne púšťaš moju ruku.
„Hej, ešte nechoď!“ skackám okolo teba, doslova ťa pritlačím k sebe. Len, aby si bol ešte chvíľu môj.
Zvalím ťa na zem. Ty si ma posadíš na kolená a opäť sme spokojní.
„Mám povinnosti. Už naozaj musím odísť,“ odbiješ ma, keď sa na teba začínam viac vrhať. Nenalieham a ešte raz ti vkĺznem do objatia.
„Vrátiš sa, Chris?“ leziem po ňom a odmietam ho pustiť.
„Jasné, sľubujem,“ prikladáš si ruku na srdce a opäť ma šteklíš. Smejem sa ako blázon a stále ťa odmietam pustiť.
„Slávnostne prisahám, že ťa hneď zajtra vezmem...“ pošepká mi do ucha dôvernú informáciu.
„Dobre, dobre, už budem trpezlivý,“ pevne sa ho držím. Potom ho neochotne púšťam. Do sveta, kde každý z istých dôvodov potrebuje štvorlístok, aby získal aspoň kúsok šťastia.

koniec

6. kapitola Stuprum

varovanie: 12+, pridanie novej kapitoly toľko trvalo, kvôli múze. No nefunguje tak, akoby mala.

pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 6. kapitola opravená

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Chris and Oli (Verbotene liebe)

pár obrázkov jednej milej dvojice Christian/Oliver. Vhodné pre ľudí, ktorý majú radi skôr romantické a občas aj dramatické okamihy.




Info o páre: Chris je boxer, študent športovej školy, kvôli otcovi sedel vo väzení.
Oliver je jeho spolubývajúci a neskôr aj boyfriend, pracuje v NOLimit.
Christian má najprv problém s tým, že Oli je gay. Keď to zistí, nie je tým vôbec nadšený, ale postupne sa s tým zmieri. Kedže je to s telenovely, je to mierne sladký a romantický typ príbehu, ale dá sa to v pohode pozerať. Celý príbeh Chrisa a Olivera môžete nájsť na yt... Ešte nie je ukončený a stále pribúdajú nové časti, je to tak vystrihnuté z telenovely, čiže tam nie je celý dej, je to zamerané len na nich dvoch a občas sú to len také kratšie časti...

5. kapitola Mentolový braček

varovanie: 12+,
dochádza mi múza, čiže očakávajte pomalšie pridávanie poviedok :(




*BINEY*

„Dex, ja...“ pokúšal som sa nájsť stratenú istotu. Nikdy predtým som sa pred ním takto nestrápnil. Musel som vyzerať príšerne. Vystrašené malé decko vystriedalo rozumného staršieho brata.
Ostali sme doma. Kvôli mne sme nemohli vypustiť na svetlo temných spoločníkov. Naše dve monštrá práve pozerali televízor. Sledoval ako Tom pobieha po dome a snaží sa udrieť Jerryho kladivom.
V detstve to bola naša obľúbená rozprávka. Harry sa bál, že tých dvoch začneme napodobňovať. Dokonca sme sa kvôli tomu nesmeli hrať na naháňačku. V dome sme porozbíjali toľko vecí, že keby nám to teraz niekto naúčtoval, asi by sme to doživotne nedokázali splatiť.
Vtedy som bol pre svojho brata idolom. Podporoval som ho a dnes som so seba nedostal absolútne nič. Nedokázal som ani vziať naše nástroje. Musel som si opäť pripomínať, že práve ja som starší. Napriek tomu bolo príjemné, vyložiť si nohy na gauč. Nechať sa chvíľu rozmaznávať. Môj temný braček vzal svoju úlohu dobrého hostiteľa dosť vážne. Okamžite sa postaral o moje pohodlie.
„Viem, že to dnes bolo dosť unáhlené... Ak už nechceš...“ priniesol mi jedlo. Hneď sa ocitlo na mojich kolenách. Bol som dojatý toľkou starostlivosťou. Väčšinou som preňho varil ja. V kuchyni som uplatnil všetok svoj talent. Keď začal pravidelne večeriavať s Ritou, musel som proti tomu niečo urobiť. Moje jedlo mu chutilo. Nikdy sa nesťažoval.
„To bol len začiatok, Dex. Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi ťa chcem,“ vložil som si lyžičku do úst. Ani som nevedel, čo presne mi naservíroval na tanier.
Jemne ma pobozkal na pery. Už som bol celkom pokojný. Moje monštrum si zo mňa prestalo robiť srandu. Zaliezlo do toho najtemnejšieho kúta a ďalej spriadalo svoje plány. Dexter šiel na záchod. Ostal som sám.
Bol z toho zmätený, rovnako ako ja. Neviem, naozaj netuším ako opísať ten zážitok. Nebolo to len o telesných veciach. Bolo to hlbšie. A potom sa to stalo.
Bolo to ako úder, prichádzajúci celkom nečakane. Tanier mi vypadol z rúk. Uvidel som tmavý tieň tesne nad sebou. On. Nejaký človek, ktorý narušil náš posvätný priestor. Niečo prešlo cez moju pokožku. Vystrekla krv. Pozbieral som sa a pustil som sa s ním do bitky. Krúžili sme okolo seba. Pri každom prudšom pohybe ma trochu zabolelo na istých miestach. Pár krát ma ešte zasiahol do rúk. Chránil som si nimi hlavu. Začal sa so mnou točiť celý svet. Nemal som čas zaoberať sa maličkosťami, ani príliš sa s ním maznať. Bezvedomie ma mohlo skoliť každú chvíľu. Ten chlap zrejme niečo používal. Našťastie to nebolo také silné ako M-99.
Kopol som ho rovno do hlavy. Táto maličkosť mi predsa nemohla pokaziť tú nezabudnuteľnú noc.
Práve, keď som sa dostával do dosť nepríjemnej pozície, prevzal to za mňa Dexter. Nanešťastie dostavili sa bolesti v oblasti žalúdka. Neviem, ako ten boj presne skončil. Všetko sa mi poplietlo. Ležal som na zemi a sťažka som dýchal. Potom sa moje oči zavreli.
Dexter sa ku mne sklonil. Chcel som mu zopakovať, že ho milujem. Nemohol som.

*****




*UNÁŠAČ*

„Chcela by si sa vrátiť domov?“ tvrdohlavo som udržiaval náš rozhovor. Ešte stále sa ma bála. Možno viac než predtým. Prekročil som hranicu, na ktorú bola zvyknutá a teraz nevedela, čo si má myslieť.
Nepustil by som ju. V žiadnom prípade, hlavne nie teraz, keď som chcel odhaliť svoju totožnosť. Jej odpoveď ma veľmi zaujímala. Povedala len: Ja ešte nechcem zomrieť. Nie nezabíjajte ma, lebo na mňa čaká rodina a pod. Nerozprávala o tom. Neznechucovala ma rečami o dokonalej rodine, ktorá aj tak neexistuje.
Emily si stále zakrývala oči. Chvíľu bolo ticho a očakával som typické vyznanie obete. Všetci ma prosili, aby som ich pustil. Vyratúvali tisíce dôvodov, pre ktoré by som ich mal nechať na pokoji. Po celý ten čas mi nehovorila nič o svojej skvelej rodine. O tom, že sa chce niekam vrátiť. Odhodlal som sa položiť otázku číslo 2.
„Nie,“ to slovo rozhodne nebolo vynútené. Jasné, stručné a pravdivé odmietnutie tejto zavádzajúcej ponuky.
Uniesol som viacerých ľudí. Aj tí najhorší sa ma snažili presvedčiť, že ich tam vonku niekto čaká. Ona mala rodinu, hľadali ju. Dlho sa objavovali v televízií. Očakával som, že ich aspoň teraz spomenie. S odpoveďou som bol spokojný. Viac než kedykoľvek predtým.
„Potom ti nič nebráni, aby si sa na mňa pozrela. Chcem, aby si poznala ten príbeh, aby si ho pochopila,“ nemal som pri sebe žiadne nástroje. Nechystal som sa vraždiť.
Emily celkom správne usúdila, že keď ma uvidí, stratí akúkoľvek nádej na prežitie. Ešte som ju chcel chvíľu napínať. Stále som nevedel ako zareaguje. Na ktorú stranu sa prikloní, keď budem hovoriť o našom spoločnom probléme.
V Miami som sa už potuloval nejaký čas. Upútal som tunajšie oddelenie. Pohrával som sa s nimi. Pomaly ma to prestávalo baviť. Nastal čas nájsť si nové miesto.
Podstrčil som im stopy, ktoré neviedli k ničomu. Ako ľahko sa nechali nachytať. Mysleli si, že ona ich privedie ku mne. Stalo by sa to, keby ma poznali a vedeli by kto som. To však nevedela ani ona. Ani jej rodina. Pravé meno ani popis. Nešlo mi o tie telá ani o to, aby som bol stále v novinách, ako nejaká celebrita. Mal som oveľa vyššie ciele.
Hrabali sa v jej minulosti a ja som sa len smial. Bola čistá, absolútne nepoškvrnená akýmkoľvek zločinom. Ja som bol len v minulosti, ktorú sme poznali len my dvaja. Nikto o nás nevedel. Okrem môjho otca, ale ten bol už mŕtvy.
Mohol som im ju ukazovať. So všetkých strán a oni to stále nevideli. Naše unikátne spojenie im unikalo.
„Dobre, ako chcete,“ rezignovane zdvihla hlavu. Prestala so mnou bojovať. Keď sa naše oči stretli, želal som si, aby to trvalo večne. Aby si ma stále len zvedavo obzerala a nemyslela nato, čo všetko so mnou zažila.
„Ty si predsa... Si...“ bol som už trochu starší. Vyzeral som inak, viac som o seba dbal, ako vtedy, keď sme sa prvý raz stretli. Nebola si tým istá a ja tiež nie. Bol som tým istým človekom? Nie. Nepochybne som sa zmenil na niekoho iného.
„Teddy?“ váhavo ma oslovila. Prekrížila si ruky na prsiach, akoby sa chcela pred niečím chrániť. Nemienil som na ňu zaútočiť. Len som tam sedel a čakal.
Takmer nebadane som prikývol. Ani to nebolo moje meno. Tak ma volala len ona.
„Po celý ten čas si to bol...“
„Áno, ja. Nikto iný,“ priplazila sa ku mne. Objala ma. Cítil som ako sa o mňa poriadne oprela.
Začala sa triasť. Najprv len ruky, potom aj celé telo. Bolo to dobré. Nezáležalo mi na tom, prečo je ku mne zrazu oveľa milšia. Možno so strachu, možno bola len v šoku. To ma netrápila. Bola tu a to, čo som chcel sa aj stalo.




***
*BINEY*


„...Ten skurvený hajzel!“ niekto mi poriadne stisol ruku. Hneď som vedel, že ešte nie som na druhej strane. Moja drahá sestrička ma zaručene dokázala prebrať. Deb sedela na stoličke vedľa postele. Na stolíku bola položená káva. Cítil som jej vôňu. Vedľa nej trónili, moje obľúbené mentolové cukríky.
„Ahoj, Deb. Kde je Dexter?“ bolela ma hlava. Nedokázal som rozumne uvažovať.
„Šiel sa prezliecť a najesť. Trčí tu s tebou už týždeň. Ja sa s tebou chodím striedať. Nechcel odtiaľto odísť, ale presvedčila som ho. Je unavený, takmer kvôli tomu nespí. Obaja sme sa o teba veľmi báli,“ vzala si kávu a odpila si z nej. Pod očami mala priam ukážkové kruhy.
„Aký skurvený hajzel? To jediné som počul, keď som sa prebral.“
„Stále nemáme dostatok potrebných stôp, aby sme našli Unášača. Nič sme nenašli a LaGuertová...“ môj mozog sa opäť vypol. Jej slová len plynuli a ja som im nerozumel.



„Dex, stále sa hneváš?“ vpadol som do bratovej izby. Už niekoľko dní sa mi vyhýbal. Nechcel ma vidieť. Videl som, že je to len sen. Jeho izba bola celá červená, plná krvi. Počul som krik a on sa ku mne túlil. Všetko sa mi plietlo. Spomienky a sny sa miešali dokopy.
„Nie, ja sa na teba nemôžem hnevať,“ kŕčovito sa ma držal.
„Dovolíte, slečna!“ lekár odsunul moju sestru. Sestra ju odviedla na chodbu. Počul som pípanie. Také nepríjemné a až príliš živé. Moje srdce. Niečo sa stalo. Nemohol som dýchať.

4. kapitola Napodobňujúci braček

Táto kapitola je písaná z pohľadu dvoch osôb. Prvou je samozrejme Biney a druhou je tzv. Unášač (je to nutné pre rozšírenie dejovej línie) Pozor, táto časť je plná emócií.





*BINEY*

„Biney, ľúbim ťa,“ schválne zopakoval tie slová, aby som sa necítil trápne. Nanešťastie som nedokázal zakryť svoju spokojnosť. Viem, že on to nedokáže cítiť a ja tiež nie, ale povedať to snáď nie je zločin. Pobozkal ma tak, že som tomu takmer uveril. Držal ma pevne v ochrannom objatí. Môj majster. Môj pán. Človek, pre ktorého by som bol schopný položiť svoj život.
„Stále ma prekvapuješ,“ odvetil potichu. „Oči ti priam žiaria, ako vtedy, keď ti otec prvý raz dovolil vziať do rúk nôž,“ ešte chvíľu mi doprial, aby som úplne precítil naše spojenie. Bolo mi už lepšie a po počiatočnej strnulosti sa mi podarilo trochu uvoľniť.
Potom už ani jeden z nás nič nepovedal. Obaja sme boli až príliš zamestnaný činnosťou, ktorá mi rozprúdila krv.
Cítil som ho v sebe viac než kedykoľvek predtým. Chvíľu to ešte bolo nepríjemné, ale potom nežne uchopil môj penis. Stali sme sa súčasťou niečoho veľkého. Nerozumel som tomu, až kým sme naozaj neskončili spolu.
Orgazmus mi však naplno zatemnil mozog a nedokázal som myslieť na nič iné, len na nás dvoch. Žeby láska bola len chemickou reakciou prístupnou pre všetkých? To som stále ešte nevedel. Mal som pocit, akoby tie predchádzajúce vyznania vyslovil niekto iný.
Ležali sme pritisnutí k sebe. Prikrývka nás zahaľovala len veľmi mierne. Stále som sa díval na Dexov penis. Nemohol som uveriť tomu, že bol vo mne. Presne zapadol na to správne miesto a spôsobil mi toľko rozkoše a bolesti. Kvôli tomu som sa nehneval. Bolesť bola výsledkom našej neskúsenosti. Časom si nato obaja zvykneme.
Netušil som, ako pôjdem do práce. Ako sa od neho tak skoro oddelím? Práve to ma najviac trápilo. S ním mi bolo tak dobre.
Keď po dlhšom čase opäť prehovoril, hlavu som mal položenú na jeho hrudi a pomaly sa mi zatvárali oči. Môj pán však rozhodol inak.
„Dnes večer budem potrebovať tvoju pomoc. Mali by sme si to poriadne naplánovať,“ aj on sa so mnou cítil dobre. Bolo to na ňom vidieť, že sa snaží udržať kamenný výraz tváre.
„Ide o Ritin prípad?“ opýtal som sa veľmi opatrne. Stále bolo pre mňa ťažké o nej hovoriť.
„Nie. Nemôžem si dovoliť len tak, zabiť osobu, ktorá má to vykonala. Rita bola až priveľmi blízko mňa. Každý o nej vedel. Musíme počkať na vhodnú príležitosť.“
„Ako povieš, Dex. Rád ti budem asistovať,“ potreboval so seba dostať všetku zlosť. Ja som ani nevedel o koho sa ideme postarať. Administratívne záležitosti a dôkazy viny to bola jeho špecialita. Mne to bolo jedno. Obeť ako obeť. Kódex som si ctil, len vďaka tomu, že som tiež privoňal k pravidlám. Okrem toho môj temný braček by nezniesol zradu. Postaviť sa proti Kódexu by znamenalo, navždy ho stratiť. To som nemienil riskovať. Poskytol mi to, čo som chcel. Dal mi dostatok priestoru počas jednotlivých činov, ale výber bol vždy jeho záležitosťou. Nevinní mohli pokojne spávať, lebo nemilosrdne držal pod krkom aj môjho Temného spoločníka. Predstavoval som si ako tie naše monštrá spolu pekne vychádzajú. Ak si myslíte, že nebudete potrebovať priateľa, tak sa mýlite. Každý to má akosi zakódované v sebe. Samota je dobrá, len keď sa strieda s poriadnym výjazdom do ľudskej spoločnosti. Priveľa jedného aj druhého nám zas prerastá cez hlavu. Ľudí môžete pozorovať, získavať poznatky z ich reakcií. Učiť sa medzi nimi žiť a vychádzať s nimi, nie je ľahké. Niektorí majú ten dar, zistiť, že niečo nie je v poriadku. Tí sú pre nás nebezpeční a môžu byť pokojne jedným z vás. Môžu byť všade. Preto si kladieme masky omnoho pevnejšie ako vy všetci. Klameme presvedčivejšie a naše hry sú rovnakým podfukom ako naučené frázy o láske.
„Najviac ma prekvapilo, že nový vrah menom Unášač neporušil kódex. Znamená to, že mu dáme pokoj?“ opýtal som sa, keď sme sa konečne dostali z postele. Po prvý raz ma až tak netešilo, že mám ďalšiu príležitosť kompletne zabaliť celú miestnosť.
„Zatiaľ nie je našou prioritou. To je len záležitosť vyšetrovateľov. Kódex neporušil, ale nie je isté, čo urobí s tou unesenou. Je s ním už príliš dlho. Dá sa povedať, že spolu istým spôsobom žijú. Ťahá ju na miesta činu a potom späť do nejakého úkrytu. Podľa záznamov je Emily Milesová úplne obyčajné dievča. Má čistý register, dokonca nedostala ani žiadnu pokutu.
Vysmieva sa do tváre celému oddeleniu. Dal im všetko, čo potrebujú a oni nenašli nič. Skrýva sa za ňu. Necháva ju hovoriť, ale aj tak nevieme, aké je medzi nimi spojenie,“ chvíľu to vyzeralo, akoby zabudol na svoje vlastné starosti. Ten prípad ho zaujímal, aj keď nezodpovedal naším štandardným postupom. To dievča v nás oboch vzbudzovalo zvedavosť. Bola „normálna“ a musela žiť s človekom ako sme my. Na rozdiel od našich známych však vedela s kým má tú česť. Práve to jasne naznačoval výraz jej tváre na jednej z fotografií, ktoré mi ukázal Dex.
„O čom premýšľaš, Biney? Musíš byť absolútne sústredený,“ jemne ma pobozkal na pery, aby ma opäť odviedol z krajiny nikdy nekončiacich myšlienok.
„Prepáč, Dex,“ silno som ho objal.
„Brian?“ pevnejšie ovinul ruky okolo môjho tela.
„To nič. Už je mi dobre,“ nechcel som ho pustiť. Za nič na svete. Hladkal ma po vlasoch a niečo mi hovoril.
„Takto nemôžeme nič robiť. Možno som nemal...“
„Nie, braček. Chcel som to a budem ťa chcieť vždy. Ja neviem, čo sa deje. Nemám z toho dobrý pocit. Jednoducho ťa dnes nechcem pustiť. Chcem, aby si ma ešte chvíľu držal,“ hanbil som sa za seba. Odkedy som ja taký slabý? Čoho sa vlastne bojím? To ja by som mal byť silný. Som starší ako on.
„Môžeme to odložiť. Ty si pre mňa dôležitejší,“ sadli sme si spolu na gauč. Túlil som sa k nemu a on ma upokojoval.


*UNÁŠAČ*

Sedel som na stoličke a díval som sa monitor. Všade vládol pokoj. Emily konečne prestala plakať. Schúlila sa kúta a sklonila hlavu, tak aby som jej nevidel do tváre. Plecia sa jej ešte trochu triasli.
Sťažka dýchala a schovávala svoju pravú ruku. Mala na nej čerstvo urobené stehy. Musel som zašiť dosť hlbokú ranu. Nedal som jej nič na upokojenie, aby si zapamätala, že si nemá naschvál spôsobovať zranenia. Neprial som si, vidieť na zemi jej krv.
Bolelo ju to a tentoraz nepremohla slzy, ale nehýbala sa a nechala ma dokončiť prácu. Už niekoľko hodín len ticho sedela. Keď som sa jej na niečo spýtal neodpovedala mi. Pochopil som, že jej ubližujem. Bola unavená s celej tej nekonečnej záležitosti. Už nastal čas. Zapojiť ju do môjho príbehu. Prestať Emily udržiavať v neistote. Vošiel som do jej izby, bez masky na tvári. Nezdvihla hlavu. Ani sa na mňa nepozrela. Tak veľmi sa ma bála. Ja som jej to nemohol vyčítať. To, čo som robil vzbudzovalo strach a zdesenie.
Sadol som si k nej. Chvíľu som sa odhodlával na prvý krok. Chytil som ju za ruku. Mykla sebou. Odsunula sa, čo najďalej odo mňa. Moje monštrum bolo pokojné. Ona nepatrila k obetiam. Všetci ju považovali za moju ďalšiu obeť a ja som sa len smial. Dokonca aj ona sama si myslela, že ide o nejaký rituál, pri ktorom potrebujem práve jej prítomnosť. Nebola to pravda. Nechával som ju vtom.
„Čo chcete? Prečo...“ odvážila sa prehovoriť, ale hlavu držala stále v rovnakej pozícií. Chcel som, aby sa na mňa pozrela. Ona mala moc nad mojím životom nie ja. Dokázala by mu dať nový zmysel.
„Pozri sa na mňa. Neboj sa,“ pokúšal som sa s ňou hovoriť úplne pokojne. Po dlhom čase som chcel byť milý.
„Vy nemáte masku?“
„Nie, už žiadne masky,“ odvetil som vľúdne.
„Nemôžem. Ja ešte nechcem zomrieť,“ roztriasla sa. Ďalšie slzy. Ako som ja kedysi túžil vedieť plakať.

Noc na ostrove

Pár: Crusoe/Piatok
Varovanie: krátke, sex 18+, sebauspokojovanie, Takto to dopadne, keď začnem pozerať nejaký nevinný seriálXD
Vyhlásenie: postavy, miesta atd. Patria do seriálu Crusoe (prípadne k románu), vôbec si ich neprivlastňujem (nie sú moje) , len si ich požičiavam za účelom fanfiction....
Obsah: noci a dni na ostrove, bez rodiny, v neustálom ohrození... Crusoe zisťuje, že každý človek, občas potrebuje blízkosť toho druhého...





„Crusoe, kde si?“ Piatok stúpal po nevyšliapanom chodníčku. Už pár hodín márne hľadal svojho priateľa.
Crusoe začal vykonávať istú záhadnú činnosť. Vždy niekam zmizol a keď sa vrátil, tváril sa dosť previnilo. Vytratil sa hlavne v noci, keď to bolo obzvlášť nebezpečné. Piatok sa rozhodol, že sa za ním vyberie. Bol zvedavý, kam stále chodí. Dúfal, že sa nepúšťa do ďalších nebezpečných plánov.
Zastavil sa, keď začul tlmené vzdychy. Chvíľu postál, aby zistil, ten správny smer. Prikradol sa bližšie k svojmu priateľovi. Svetlovlasý muž mal spustené nohavice a jeho ruka blúdila na miestach, ktoré boli pre verejnosť zvyčajne neprístupné.
Hladil sa a vyzeralo to, že už je aj poriadne tvrdý. Piatok mu chcel dopriať súkromie, ale nedokázal sa ani hnúť. Ostal stáť ako primrazený. Prikrčil sa a uprene ho pozoroval. Sledoval ako priviera oči a zjavne si niečo pekné predstavuje.
Tak toto robíš po nociach? To ťa už radšej nebudem rušiť. Pomyslel si rozrušene. Pod nohou mu praskol suchý konár.
Crusoe okamžite splašene zareagoval. Chcel nájsť prípadného narušiteľa, ale v tej rýchlosti si neuvedomil, že má spustené nohavice. Pošmykol sa a spadol na zem.
„Týmto by si naozaj nepriateľa ohúril, Crusoe,“ nedokázal premôcť smiech. Naskytol sa mu pohľad na priateľove intímne partie.
„To môžeš robiť pokojne aj v našom dome. Nemusíš sa hanbiť,“ chvíľu si ho ešte doberal.
„Ani nevieš, ako dlho som už nemal ženu. Niekedy to skrátka...“ chcel sa čo, najskôr upraviť. Znepokojilo ho, že odhalil jeho tajomstvo. Nebol hrdý nato, že si musí takto pomáhať, aby sa mu až natoľko necnelo za manželkou.
„Viem, že si len človek, všetci potrebujeme zažiť rozkoš...“ neodolal pokušeniu trochu mu pomôcť. Kľakol si k nemu a odtisol jeho ruky. Nedovolil mu natiahnuť si nohavice.
„Hej, čo to? Pia...“ pokúšal sa ho zastaviť.
„Pokojne. Bude to v poriadku,“ nežne vzal do úst jeho penis. Cítil ako jeho priateľ bojuje s dvoma protichodným pocitmi.
„To nejde...“ vyjachtal rozhorčene. „Si môj priateľ a to...“
Piatok mu však nemohol odpovedať. Začal jemne sať jeho penis. Dával mu pocítiť, aký je preňho dôležitý. Jeho jazyk sa nežne zapojil do hry.
Crusoe cítil ako sa mu z hrdla vydral spokojný ston. Musel si zapchať ústa, aby to neprilákalo neželanú pozornosť. Bolo to priam neskutočné. Už len tá blízkosť úst iného človeka, ktorému na ňom očividne záležalo. Úplne sa tomu odovzdal. Cítil, že je to iné, oveľa lepšie. Zrýchlene dýchal a jeho penis očividne vydal so seba všetko, čo mohol. Piatok sa s tým chvíľu trápil, ale vyzeral úplne spokojne. Skôr sa musel premáhať, aby si to jeho priateľ nevšimol, že sa mu to celkom zapáčilo. Pocítil jeho chuť a chcel ešte viac.
„Ty si neskutočný. To sa robí?“ opýtal sa rozhorčene. Aj on zatúžil po oveľa intenzívnejšom zážitku. Ledva premáhal svoju zvedavosť. Zaujímalo ho aké to je byť s mužom.
„Páčilo sa ti to, tak sa nesťažuj,“ pomaly vstal so zeme. Pevne ho objal oboma rukami a pobozkal ho. Ani sám nevedel, prečo to urobil. Pôvodne nechcel zájsť až tak ďaleko.
„Dobre, to stačí,“ Crusoe sa od neho zmätene odtrhol a ušiel hlbšie do džungle.
Piatok si sadol na zem. Sťažka sa nadychoval a pokúšal sa utíšiť tlkot svojho srdca. Cítil sa hrozne. Už len kvôli tomu, že sa nedokázal ovládnuť.
Nemal som sa k nemu vôbec približovať. On to nikdy nepochopí.
Rozrušene si ľahol na zem. Počúval zvuky nočných tvorov a ticho ležal medzi nimi. Niečo nebolo v poriadku, cítil to, ale nedokázal s tým bojovať. Snažil sa myslieť na niečo iné. Dostať sa zo zajatia svojich potrieb a túžob. Až do východu slnka sa vôbec nepohol. Tichou rečou sa zhováral s vlastnými démonmi. Nad ránom dokonca zaspal.
Hlava mu klesla a nechal prehovoriť tie znepokojivé sny. Už to vedel. Tá hrozná pravda, ktorú popieral sa vydrala na povrch. Bolestná túžba po inej bytosti, po osobe, ktorá ho už zrejme nebude považovať za priateľa.
„Piatok!“ známy hlas ho vytrhol z krajiny predstáv. Ešte sa nechcel prebudiť. V snoch mu bolo dobre. Nemusel v sebe dusiť pravdu.
„Áno, ja ťa počujem,“ tak dobre sa mu spalo. Keď otvoril oči, našiel ho vedľa seba.
„Mrzí ma, že som ťa tu nechal. Bol som zmätený, ja...“ pokúšal sa niečo rozumné povedať, ale stále musel myslieť nato, čo sa medzi nimi odohralo.
„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Úplne to chápem,“ stručne uzavrel celú záležitosť. Nepotreboval sa k tomu vracať. To ho nemohlo ochrániť pred pravdou. Obaja sa postavili oproti sebe a chvíľu na seba len hľadeli. Priam sa hypnotizovali pohľadmi.
„Nechápeš. Je to oveľa zložitejšie. Včera som o všetkom dobre porozmýšľal a myslím, že to chcem. Nikomu tým neublížime, keď sa to stane,“ Crusoe sa nežne dotkol jeho pier. Ochotne mu vracal jeho starostlivosť. Veľmi rýchlo odstránil z cesty jeho nohavice. Navzájom sa bozkávali a hladili. Ich telá si čoskoro uvedomili vzájomnú blízkosť a dostavilo sa príjemné vzrušenie. Dávali si pozor, aby neboli príliš hluční. Piatok sa oprel o najbližší strom. Nechcel sa mu počas sexu dívať do očí. Keď si jeho úd, našiel to správne miesto, zabolelo ho to. Cítil horúce telo nalepené na ňom vyjadrovalo svoju netrpezlivosť. Crusoe sa pohol. Takmer sa kvôli tomu obtieral o kôru stromu. Nechcel mu ublížiť, ani spôsobiť zranenie, ale temnejšia časť jeho osobnosti sa domáhala rýchlejšieho postupu. Tesnosť jeho tela mu poskytla útočisko. Pobozkal ho na chrbte a postupne začal prenikať hlbšie. Chvíľu bol ešte neistý, ale veľmi skoro si nato zvykol. Piatok cítil jeho dych na krku. Crusoe ho trochu viac posunul a prinútil ho, neopierať sa až na toľko o strom. Pevná ruka uchopila jeho penis. Piatok spokojne zastonal a nechal sa ovládať svojimi pocitmi.
Spojenie ich tiel bolo pre oboch neskutočne silným zážitkom.
„Ešte stále chceš, aby som išiel s tebou?“ opýtal sa rozrušene. Držal ho pri sebe a hladil ho po chrbte.
„Áno, samozrejme. Sľúbil si mi to,“ svetlovlasý muž ho chvíľu držal za ruku. Potom ho pomaly pustil a obaja sa vybrali cestou, ktorá ich mala zaviesť domov.
koniec

5. kapitola Vipera

Varovanie: žiadny sex
, prístupnosť tejto kapitoly 12+
, Možno sa pýtate, čo tu robí ten medvedík? Nuž nie je súčasťou deja, ale celkom sa mi páči tak som ho zakomponovala do obrázku... parselčina označená takto/blbla // (Smajlíky
použité v tomto varovaní som si vyrobila sama (preto sú strašné), robila som to prvý krát, čiže nie veľmi podarené)


pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 5. kapitola opravená

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

Sťahovačka kompu ukončená, jupí

vražedná sťahovačka kompu sa konečne podarila, hurá a hurá...


Dnes sme sťahovali komp do druhej izby, to bolo celkom nenormálne.XD Som rada, že to už mám sa sebou. Hlavne, keď mi nešla myška to som bola poriadne nervózna, i ked teraz mi to pripadá trochu čudné, že som v inej izbe, ale zvyknem si.

4. kapitola Verbero

Varovanie: Násilie, zväzovanie, krv, telesný trest, ďalšia, vulgarizmusXD 18! výnimočne pridávam kapitolu tak skoro...


pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 4. kapitola opravená

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

3. kapitola Archangelos

varovanie: 18+, sex-pwp,smrť, nevhodné pre odporcov sladkého a nevinného HarryhoXD

pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 3. kapitola opravená

Get free premium widgets for your blog and website.

2. kapitola Dacryon

 pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 2. kapitola opravená

Get free premium widgets for your blog and website.

Dexter/Biney (Brian Moser)

screeny s párom Dexter a Brian, pokiaľ ste nevideli prvú sériu tak to môžete považovať za spoiler! Vyberala som ich ja rovno z epiek, konečne som zistila, ako lepšie robiť snímkyXD

3. kapitola Milovaný braček

varovanie: 18+,incest, Brianov šialený pohľad na vec, jeden vulgarizmus, takisto k poviedke pridávam aj nový obrázok




„Ahoj, Deb. Zaspal som tu. Dexter sa necítil dobre, tak som ostal s ním. Trochu sme pili... Potom som akosi skončil tu. Práve si ma prebudila,“ nahlas som zazíval a trochu viac som sa zahalil. Nemusela vedieť, že som úplne nahý. To by rozhodne neprospelo našim vzťahom.
Svoju malú sestričku som mal svojím spôsobom rád. Teda nijako ma nezaťažovala. Pre mňa nemala byť súperom, ale spojencom. To som si musel neustále opakovať. Nie súper, ale spojenec.
Ona bola neznalá našej veci, zrejme by nás oboch odsúdila do tých najhlbších pekiel.
Nepridala by sa k nám rovnako ako náš „Luke Skywalker“, ktorý odmietol dokonca ponuku vlastného otca. Malá večne nadávajúca Deb. Tá, ktorá vždy príde s veľkým krikom a nádejami.
Stále pre nás bola tým „Lukom“ bojujúcim za stranu svetla. Čo pre nás vôbec nebolo výhodné, keďže naším božstvom je temnota. Škoda. Nestane sa mojou temnou sestrou. Mne skôr hrozilo, že sa stanem Padmé. Musel som si dávať pozor na svoje slabosti a nepodľahnúť ilúzii, že všetci mi naozaj chcú len pomôcť.
„Nejdeš do práce?“
„Vymenil som si službu s kolegom,“ pokúšal som sa byť zdvorilý a získať trochu času. Temný spoločník rozhodne neprejavoval veľké nadšenie. Začínala mu prekážať ako taká bzučiaca mucha. Chvíľu na mňa nechápavo hľadela. Možno sa pokúšala nájsť môjho spoločníka, ale ona ho necítila. Bolo to v jej záujme, aby do týchto vecí nestrkala nos. Dexter mi povedal, že ju musím rešpektovať a chrániť. Nemohol som sa vzpierať prianiam môjho majstra. Ja som ho učil ako získať slobodu, on mi zas pomáhal udržať sa pod kontrolou.
„Myslela som, že Dexter je ešte stále tu. Dnes ani neprišiel do práce. O pár minút mám byť na mieste činu, keby sa vrátil, povedz mu, že toho skurveného vraha dostaneme,“ rozhodne nemienila odísť z izby. To ma začínalo dosť štvať.
„Stále robíš na prípade Unášača?“ pokúšal som sa nájsť dosť dôležitú súčasť môjho odevu. Nový prípad rozhodne zatriasol celým oddelením. Nemohli si rozumne vysvetliť, prečo nejaký šialený vrah ťahá zo sebou na miesto činu dievča, ktoré zmizlo pred piatimi rokmi. Obzvlášť preto, lebo ju nechával živú. Stále bola na mieste činu, priviazaná o stoličku. Vrah dokonca zanechal videonahrávku, na ktorej bola len ona. Vystrašená, ale živá. Nedávalo im zmysel, prečo ju necháva žiť. Prešetrili všetkých jej príbuzných, nikto z nich nemal ani poňatia kde sa nachádza. Nenašli sa žiadne stopy, ani tá najmenšia spojitosť. Všetko čisté, všetko bezchybné.
„Áno, predpokladám, že si mal na stole jeho poslednú obeť. Musíme sa viac snažiť. To dievča sa tam tiež môže dostať, keď ho nenájdeme včas. Tak ja už musím ísť, postaraj sa o Dextera,“ konečne ma nechala samého. Vydýchol som si. Maska pokoja a pohody zo mňa okamžite spadla.
Nebol v práci? To ma hneď naštartovalo. Môj Dex nezvykol zanedbávať svoje povinnosti. Dokázal pokojne pracovať takmer za každých okolností. Opäť som sa potichu utvrdzoval vtom, že mal tú ženskú rád. To všetko kvôli nej. Trpel som, keď sa spolu po prvý raz vyspali. Vedel som to, aj keď mi to nepovedal. Postúpil na ďalšiu úroveň a ja som ostal odstrčený. Nechcelo sa mi vstať z postele. Nechcel som ísť nikam. Bolelo ma to. Opäť ma zo všetkého vynechával. Keby ma aspoň zobudil. Mohol mi niečo povedať. Bol by som s ním, ale on sa opäť rozhodol byť sám. Mrzuto som si natiahol nohavice.
Mysľou mi prebehla spomienka na náš prvý bozk.
„On neprestane. Stále provokuje, nevydržím to,“ Dexter poriadne drkotal zubami. Studená sprcha mu pomohla trochu sa upokojiť. Musel so seba nejakým spôsobom dostať to vnútorné napätie. V škole si ho opäť vyhliadol jeden zo starších spolužiakov. Posmieval sa mu. Nútil ho ešte viac potláčať svoje inštinkty.
Starší brat ho zabalil do uteráka. Spoločne sa osprchovali. Upokojoval ho, ako vždy, keď takmer stratil kontrolu nad sebou.
„Viem, že sa hneváš. Chceš, aby prestal. Pomôžem ti,“ pohladil ho po mokrých vlasoch. Ich pery sa nežne dotkli.
Niekto ma zozadu objal. Takmer sa mi podlomili kolená. V jednej bláznivej chvíli som si myslel, že sa vrátila Deb. Ona však rozhodne nemala také ruky a nedokázala by zovrieť tak pevne. Privrel som oči. Vychutnával som si silu toho okamihu. Moja krv, môj pán, môj majster sa ku mne vrátil. Obrátil som sa tvárou k nemu. Objal som ho takmer bratsky.
„Kde si bol Dex?“ hladkal ma po chrbte a mlčal. To sa mi vôbec nepáčilo. Chcel som počuť jeho hlas. Vedieť, že ešte stále preňho niečo znamenám.
„Potreboval som získať pár vecí. Teraz sa budem venovať už len tebe,“ vyzývavo ma pobozkal na pery.
Skončili sme na posteli. Dex ma na ňu položil počas takmer neustávajúceho bozkávania. Nohavice opäť poputovali na neznáme miesto. Pocítil som jeho ruku. Pohrával sa so mnou.
„Uvedomil som si, že už nechcem čakať,“ myslel to vážne. Páčilo sa mi, ako sa pritom tváril. Vyložil som si nohy na jeho plecia, aby som mu uľahčil prístup. Pre nás oboch to bola zjavne nová skúsenosť. Niečím navlhčil môj otvor. Vôbec som o tom neuvažoval. Sústredil som sa len na jeho tvár. Priam som horel od nedočkavosti. Už by mi neprekážalo ani, keby sa za dverami objavil celý vyšetrovací tým. Zľahka zatlačil. Preniknutie bolo trochu tvrdšie, ako som očakával.
„Ľúbim ťa, Dex,“ zamrmlal som roztúžene. Počkať! Čo som to povedal?