Dôležitý oznam

Na čas prerušujem všetky svoje aktivity na blogu meropesvet aj na prídavných blogoch, ktoré patria k tomuto blogu.

Dôvod ten je jednoduchý... Začína zápočtové a skúškové obdobie tak nič nestíham... a vlastne ani nemám veľmi náladu písať. Kedy začnem opäť pridávať, to ešte presne netuším...Asi až keď budem mať už všetko hotové a všetko bude rozhodnuté.

Naozaj posledná noc, Draco?

Varovanie: nuž ja len toľko, že veková hranica od 18 rokov, lebo je to slash a niektorí sú na to citliví. Takisto tradične dodávam, že ak nemáte radi slash čiže pár Muž/Muž tak radšej nečítajte túto poviedku. Vyskytuje sa tu aj Mpreg, čiže mužské otehotnenie. (Tehotný Potter)




Ležal skrútený na malom koberci. Nohy a ruky mal zviazané a nahé telo úplne vystavené na obdiv všetkým smrťožrútom.
„Som rád, že si medzi nás zavítal, Potter. Toto príjemné prekvapenie bude určite pre nás veľkým prínosom,“ dlhé prsty sa jemne dotkli jazvy v tvare blesku.
Harry chcel niečo povedať, ale nemohol. Ústa mu zväzovalo zaklínadlo. Rukou si zakrýval intímne partie.
„Draco, poď bližšie, toto prekvapenie tu čaká len na teba,“ vyzval jedného zo svojich smrťožrútov. Mladý muž len neochotne pristúpil bližšie k svojmu pánovi.
„Vezmi si ho, chcem, aby si dnes v noci využil príležitosť. Je len tvoj,“ odvetil chladne. Chcel, aby obaja trpeli a nemohol im spôsobiť väčšie poníženie ako noc strávenú v nepriateľskom objatí.
Potter sebou prudko trhol a pokúsil sa vstať. Bolo to však márne. Nemohol sa vymotať zo zovretia kúzel.
„Môj pane, mne sa páčia len ženy... ja neviem, či som schopný...“ znechutene si premeral svojho bývalého spolužiaka. Bol to zaujímavý mladý muž, ale on rozhodne nestál o žiadne intímnosti takéhoto charakteru.
„Vôbec mi nezáleží na tom, čo ti spôsobí potešenie. Jednoducho to urobíš, ak nechceš, aby som ti pripomenul, že poslušnosť je prvou podmienkou prežitia smrťožrúta,“ silno mávol prútikom, červený záblesk svetla takmer zasiahol mladého muža.
„Odnes ho do svojej izby. No tak, nebudeme predsa čakať večne. Budem ťa celý čas prostredníctvom Pottera kontrolovať, tak sa neopováž odmietnuť túto láskavosť,“ červené oči si prísne premerali mladého smrťožrúta. Za Luciusovu neochotu musí niekto zaplatiť.
„Pobozkaj ho, nesmieš byť predsa až taký hanblivý. Ešte si pomyslím, že nie si Luciusov syn,“ posmešne poznamenal temný pán. Bolo jasné, že má dobrú náladu inak by sa s nimi tak dlho nepohrával.
Draco opatrne zdvihol zmučené telo a s viditeľnou nevôľou sa na chvíľu prisal na mladíkove pery.
Mám sa pomilovať s Potterom. Ešte nikdy som to nerobil a ako prvý to má byť on? To nie je pravda.
Veľmi rýchlo sa od neho odtiahol a neochotne ho vzal do náručia. Musel ho niesť, lebo kúzlo ho stále držalo v tej istej polohe. Bol rád, že nemôže hovoriť, aspoň sa vyhli zbytočným hádkam.
On to chce naozaj urobiť? Zbláznil sa? Nedovolím mu, aby sa vôbec o niečo pokúsil. Tie svoje hnusné paprče na mňa klásť nebude.
Cítil ako ho niekam odnáša a vôbec s tým nemohol nič urobiť. Nohy mal úplne meravé a rukami ho mohol len objať, nič iné mu Temný pán nepovolil. Draco ho preniesol cez prah a opatrne zložil na posteľ. Jeho nahé telo sa mu v rukách šmýkalo. V miestnosti bola tma a on si prial, aby to tak aj ostalo. Rezignovane zo seba zhodil šaty a zhnusene si premeriaval telo, ktoré sa začalo pomaly hýbať. Temný pán zrušil Potterovu strnulosť a vrátil mu hlas.
„Ty sviňa, ak sa ku mne priblížiš, budeš to ľutovať!“ vyprskol Vyvolený a okamžite sa pokúšal vstať.
„Drž klapačku, Potter! Nemysli si, že ja som sa o to niekomu prosil,“ chladne vyprskol Malfoy. Pevne ho primkol k posteli a ľahol si naňho. Cítil sa pritom hrozne, akoby ho nútili voziť sa na kolotoči.
Potter sa pod ním poriadne silno mykol a takmer ho zhodil na zem. Rukou však pritom zavadil o jeho nahý zadok. Zahanbene sa stiahol a pokúšal sa ho striasť iným spôsobom.
Draco však zaútočil na jeho pery, vedel, že bozkávať sa naozaj vie veľmi dobre, aspoň Pansy sa nikdy nesťažovala. Chcel ho trochu upokojiť. Netužil po ďalšom mučení. Takisto sa hrozne hanbil, že ich čo len niekto môže vidieť, napriek tomu bol ochotný splniť rozkaz len aby nemusel trpieť.
Potter sa neprestal vzpierať a odmietol aspoň mierne pootvoriť pery, vôbec mu to neuľahčoval.
Svetlovlasý smrťožrút to nechcel príliš dlho predlžovať, radšej vytiahol spod vankúša jednu z otcových mastí. Zrejme si ju tam zabudol, keď bol naposledy s partnerom.
To nie. Páči sa mi to. Chcem, aby ma aj on pobozkal. Čo je to so mnou? Veď je to Potter.
Nahlas by si to však nikdy nepriznal. Vždy sa hanbil za úlety svojho otca, ale tentoraz by bol rád, keby vedel ako sa má dotýkať Harryho.
Pokúsil sa ho opäť trochu viac usmerniť. Nepáčilo sa mu to, ako sa od neho odťahoval, akoby bol nakazený, akoby si nezaslúžil ani kúsok lásky. Perami putoval po celom tele svojho nedobrovoľného partnera. Voľnou rukou neobratne otváral tubu s masťou.
Harry mu ju vykopol z ruky. Zhnusene ho od seba odtláčal.
„Preskočilo ti, Malfoy? Mňa sa nedotkneš, radšej nech ma zabijú, ale toto nedovolím!“ temnota však prevládla v jeho očiach. Niekto mu prikazoval, aby začal byť oveľa milší. Bránil sa tomu a vyhral. Nebol tak ľahko ovplyvniteľný. Temný pán v jeho mysli sa len smial a on čoskoro zistil, aký mal nato dôvod. Kým zvádzal vnútorný boj, Draco zdvihol tubu a pripravil ho na ich spojenie. Svoje telo ovládol až, keď už mal v sebe jeho penis.
Harry šokovane vykríkol, chcelo sa mu zvracať, aj keď nemal v žalúdku vôbec nič.
„Neublížim ti,“ tlmene zašepkal Draco. Privrel oči, aby nemusel hľadieť na hnevom stiahnutú tvár. Všimol si, že jeho partner úplne zbledol a opäť sa začal brániť.

Draco cítil silný tlak, ale nemohol prestať. Už nechcel ďalej odkladať to nevyhnuté prepojenie ich tiel. Pohrával sa z jeho bradavkami, dúfal, že prestane ešte viac zhoršovať situáciu. Nevedel, čo s nimi Temný pán urobí.
Harrymu sa mierne zaleskli oči a zúfalo hľadel na prikrývku na ktorej sa začala objavovať krv. Tým, že sa bránil si nechtiac spôsobil poranenie. Vo svojom vnútri pocítil akúsi mazľavú tekutinu.
„Vydrž, ešte chvíľu, bude to v poriadku...“ Malfoy siahol na retiazku, ktorú dostal od matky. Vedel, že to preňho možno bude znamenať prenasledovanie všetkými možnými silami zla, ale nemohol ho tam nechať. Nie potom, čo sa medzi nimi stalo. Bolo mu jasné, že Temný pán ho zabije, ak niečo neurobí. On chcel vedieť, čo znamenali tie príjemné pocity, ktoré sa ho zmocnili, keď sa Potter nachvíľu prestal brániť.
Opatrne ho zdvihol a použil zvláštny druh prenášadla, ktoré sám upravil tak, aby sa dostal preč, len ak si to bude priať on. Takisto malo aj inú funkciu, ktorá bola pre ich ďalší život mimoriadne dôležitá. Draco ju stihol použiť skôr než opustili miestnosť. Na zemi ostali presné obrazy ich mŕtvych tiel. Okolo nich sa vznášala silná magická sugescia, ktorá každej osobe okamžite vnukla predstavu, že sa pohádali a obaja zomreli. Nebol si istý, či to zaberie aj na Temného pána, ale to mu momentálne vôbec neprekážalo. Potreboval hlavne získať dostatok času.
Objavili sa v dome, ktorý bol vždy pripravený, pokiaľ by bol dlhšiu dobu potreboval prístrešie. Zariadil to hneď po svojom prijatí medzi smrťožrútov. Vždy bolo lepšie mať pripravené spoľahlivé miesto chránené kúzlami.
Opatrne sa oddelil od svojho partnera a zložil ho na posteľ. Pomocou prútika ho omráčil a dôkladne sa postaral o jeho telo. Nechcel, aby na ňom ostala ani stopa toho nevydareného zážitku. Takto si rozhodne svoje prvé milovanie nepredstavoval. Zahalil ho do prikrývky a nechal odpočívať. Sám nechápal, prečo tak reagoval. Potterovo telo ho vôbec nemalo vzrušovať, ani prinajmenšom sa nemal cítiť príjemne. Obzvlášť nie potom, ako Vyvolený poriadne protestoval proti jeho dotykom.
Potter sa v spánku pohol a rukou si zo seba stiahol časť prikrývky. Svetlovlasý mladík vrhol pohľad na brucho svojho partnera. Niečo sa mu nezdalo... Cítil akési zvláštne vibrácie, akoby s nimi bol ešte niekto tretí a pozoroval ich. Vôbec však nemal strach. Vedel, že to nie je Temný pán. Skôr mal dojem, akoby to priamo súviselo s ním.



***

O mesiac neskôr...

Celú noc strávil nad umývadlom. Bolo mu príšerne a mal nafúknuté brucho, akoby sa niečím poriadne prejedol. Cítil sa tak zle, že niekoľkokrát odmietal vstať z postele.
Malfoy mi možno dáva do jedla jed. Mal by som odtiaľto vypadnúť, skôr než bude neskoro. Ten podliak, ma určite chce zabiť.
Mal pocit, akoby sa v jeho vnútri niečo hýbalo. Cítil tlkot iného srdca hlboko v ňom.
„Potter, čo tam robíš tak dlho. Potrebujem ísť na záchod. Mohol by si odtiaľ už konečne vyliezť?“
Začul nepríjemný hlas prichádzajúci z opačnej strany dverí.
„Vypadni, Malfoy. Nechcem ťa vidieť. Ak sem vojdeš, rovno ťa ovraciam, ty hnusný podliak. Čo si mi nasypal do jedla? Od čoho som tak hrozne pribral?“ vyprskol zhrozene. Jedol čoraz menej, ale brucho sa nejako rýchlo zväčšovalo.
Dvere sa rýchlo otvorili a bledý chlapec opatrne vošiel dovnútra.
„Potter, nechcem ťa strašiť, ale vyzerá to, akoby si bol tehotný Ja si nie som istý, ale moja matka bola no minulý rok znovu tehotná a správala sa takmer rovnako ako ty,“ nervózne podišiel k nemu. Mal aj vedomosti týkajúce sa tejto oblasti. Otec o tom občas rád žartoval, keď sa trochu viac opil. Nedokázal si však presne spomenúť, čo mu o tom rozprával.
„Vyzerám snáď ako dievča?“ podráždene sa spýtal Harry.
„O to vôbec nejde, niektorý z nás môžu otehotnieť. Je to pomerne stará záležitosť. V škole sa o tom už nehovorí, lebo sa to stávalo len vo výnimočných prípadoch a čarodejnícka verejnosť tomu vôbec nie je naklonená,“ vysvetľoval trpezlivo. Podišiel k nemu a opatrne položil ruku na jeho brucho.
„Niekto ťa bude musieť prezrieť. Choď si zatiaľ dať ten bylinkový čaj, ktorý som ti urobil. Uvidíš, že ti bude lepšie. Hneď ti prenechám celý záchod, ale iný tu nie je, tak buď trochu trpezlivý,“ vyzval ho zahanbene.
„Nechcem žiadne tvoje...“ Harry príšerne zbledol a zrútil sa do jeho náručia.
„Potter, si v poriadku?“ zúfalo ním zatriasol.

***

Po niekoľkých hodinách sa dočkal ďalšieho nepríjemného šoku. Draco zohnal liečiteľa, ktorý potvrdil, že je tehotný. Harry Potter mal v sebe dieťa svojho najväčšieho odporcu, ktorý ho vždy len urážal a provokoval.
„To bude v poriadku. Je to moja vina, ostanem s tebou,“ chlácholivo poznamenal Draco. Pokúsil sa ho objať a pobozkať. Páčilo sa mu, ako sa k nemu Harry správal, keď mal dobrú náladu. Začínal si uvedomovať, že k nemu niečo cíti, aj keď sa to snažil v sebe potlačiť, túžil potom, aby konečne zažil vzťah, ktorý by nebol založený na žiadnej rodinnej dohode.
„O čo sa to snažíš? Nestačí ti, čo si so mnou urobil?“ podráždene vyprskol Harry a silno ho odtisol oboma rukami. Bol podráždený na najvyššiu možnú mieru, neustále cítil hlad, ale zároveň sa mu chcelo zvracať a tie pocity, išiel sa z nich zblázniť.
„Myslíš si, že mne na tom decku záleží. Tak to si na veľkom omyle. Chcem si len užívať slobodu a ty budeš poslúchať, Potter. Ak nechceš, aby som ťa hodil k nohám Temného pána. Áno, zabil by ma, ale aj teba. Boli by sme na tom rovnako,“ majetnícky ho pobozkal.
Harry ho objal okolo pása a pevnejšie sa k nemu pritisol.
„Vedel som, že sa napokon upokojíš a prestaneš mi vzdorovať,“ stiahol mu sveter, ktorý si musel obliecť, kvôli nedostatku habitov. Bozkami zasypával jeho hruď a pritom mu pomaly siahal na nohavice.
„Počkaj, ja nemôžem necítim sa dobre. Okrem toho by si mi mohol ublížiť...“ odtiahol sa od neho a okamžite vybehol z izby.


***
Po čase...

Oslava pri príležitosti narodenia dieťaťa, Brloh, tesne po definitívnom páde Temného pána

„Nie som si istý, či to bol až taký dobrý nápad,“ ustarostene poznamenal Harry. Na rukách držal svojho malého syna a popritom prijímal gratulácie od všetkých členov rodiny Weasleyovcov. Nehnevali sa naňho a rozhodli sa ho za každú cenu podporiť, nech by sa dialo čokoľvek boli rozhodnutí stáť pri ňom.
„To je v poriadku. Môžeš sa k nám pokojne aj presťahovať. Otec neustále v práci podpichuje oboch Malfoyovcov. Stále si ich doberá, aby nevystrkovali rožky, lebo neuvidia svojho najmladšieho dediča,“ poznamenal Ron.
Ginny pribehla k nim s plnou náručou koláčov. Matka ju zrejme donútila, aby jej pomohla prestrieť stôl.
„Ron, zavolaj otca! Malfoy, sem prišiel a nechce sa mu odísť,“ rýchlo zložila tácku na stôl. Ustarostene si premerala svojho priateľa.
„Netreba, ja sa s ním porozprávam. Hermiona, prosím ťa zober malého,“ odhodlane odvetil Harry.
Vložil spiace bábätko do náručia svojej kamarátky.
Vyšiel von z brlohu, pre istotu s pripraveným prútikom.
„Čo chce...“ nestihol ani dopovedať. Malfoy mu vyrazil z ruky prútik a skrútil mu ruku za chrbtom.
„Zo všetkého ma vynechávaš a o tom, že sa mi narodil syn som sa dozvedel až od toho mizerného Weasleyho. Toto si odpykáš, Potter,“ zasyčal mu do ucha. Zatiahol ho ďalej od domu, darmo kládol odpor, po pôrode bol ešte stále trochu zoslabnutý.
„Neopováž sa urážať pána Weasleyho,“ zamrmlal zlostne.
„On ťa sem jednoducho strčil a zabránil mi byť s tebou. Prečo nechceš bývať u mňa? Mám pre seba celé sídlo a ty sa tu tlačíš v jednej izbe...“ trochu povolil zovretie obrátil ho tvárou k sebe a majetnícky stisol v náručí.
„Nepôjdem s tebou. Tu sa cítim dobre,“ odsekol Harry a pokúšal sa dostať z jeho objatia.
„Nemáš na výber. Viem, že ti došli peniaze. Bez nich nemôžeš vychovávať nášho syna. Pôjdeš dobrovoľne alebo mám použiť prostriedky, ktoré by sa ti nemuseli páčiť? Nemáš dom, dokonca ani poriadnu prácu. Dokážem sa postarať, aby si bol prinútený žiť so mnou. Možno nie dnes, ale neskôr... Mysli na našu budúcnosť. Chcem ťa mať pri sebe, Harry. Nezastavím sa pred ničím...“ pobozkal ho na čelo a napokon si vzal aj jeho pery.
„Pôjdem s tebou, ale nechcem, aby si pokazil oslavu. Chcem, aby ti bolo jasné, že to nerobím dobrovoľne,“ odvrkol chladne. Chytil ho za ruku a vtiahol do domu. Všetci Weasleyovci šokovane hľadeli na nového návštevníka.
Ani jeden z nich netušil, že o pár mesiacov budú spolu šťastní. Ich vzťah sa nezaobišiel bez krátkodobých rozchodov, hádok a V tých chvíľach sa hnevali jeden na druhého, ale keď mali možnosť dlhšie sa starať o svoje dieťa pochopili, že nemôžu byť nepriateľmi.

Koniec

Bozk na čelo

Varovanie: incest, od 18 rokov prístupné, slash medzi súrodencami. Sirius Black/Regulus Black, báseň je moja a výlučne moja.

Bozk na čelo
Ľahučký a podmanivý
A tvoje vlasy
Také neľudsky nádherné
Chcel som vždy viac a za to sa platí

Môj brat bol chorý už niekoľko dní ležal v posteli a matka mi prikázala, aby som naňho dohliadol. Sedel som pri posteli a počúval ako ťažko sa mu dýcha. Regulus bol príšerne bledý, pokašliaval a takmer vôbec si neuvedomoval moju prítomnosť.
„Braček, ty si tu? Čo vlastne chceš?“ obrátil sa ku mne a rukou si zakrýval tvár. Nemal ma rád ani ja jeho. Neboli sme si blízki, lebo on sa chcel stále správať ako ten správny člen našej rodiny. Vo všetkom sa podrobil rodičom a mňa považoval len za nevychovaného staršieho brata. Toho, ktorý vždy musí spôsobovať problémy.
„To tak, snáď sa ma nebojíš. Každopádne som tvoj starší brat, aj keď ty ma skôr považuješ za handru na utieranie podlahy. Ich strana nevyhráva, Reg a ty nie si taký silný, aby si to zvládol. Viem, že neznesieš zabíjanie, tak to už pochop a vráť sa na stranu dobra. Nemusíš poslúchať matku,“ chcel som, aby ma začal brať vážne. Rád by som mu vysvetlil, že všetky tie reči o čistej krvi sú len číre nezmysli, ktoré si vymysleli, aby nás mohli ovládať.
„Daj mi pokoj, ty nič nevieš... Ja musím proti tebe bojovať, musím, lebo inak by som sa zbláznil!“ vyprskol zlovestne. Pevnejšie omotal ruky okolo môjho pása a začal kričať tak úpenlivo, akoby som mu niečím ubližoval.
„Je to zbytočné. Nikto nie je doma. Nechcem, aby si prišiel aj o hlasivky. Dnes ma kvôli tebe nebudú mlátiť,“ násilne som odtrhol jeho ruky zo svojho tela. Bolo mi jasné, že chce zas dosiahnuť, aby som dostal bitku. Vzal som zo stola pohár vody a donútil som ho všetko vypiť. Aspoň na chvíľu zmĺkol a mňa zaplavili príjemné pocity. Mal som nad ním moc, po prvý raz bol závislý od mojej vôle.
„Sirius, potrebujem ťa. Nechcem, aby sa to stalo, ale nemôžem tomu zabrániť, prosím urob to,“ naklonil sa ku mne a pritisol svoje pery na moje líce. Zrejme ma chcel nakaziť, aby som si aj ja užil príjemný pobyt v posteli.

Každá rana, každý úder z milosti
Mal pochovať môj žiaľ
Nesprávne túžby zahatiť
A navždy ťa od seba oddialiť

Na líci mi ostala horúca stopa potom nepríjemnom dotyku. Chcel som okamžite odísť, aj keď by to znamenalo porušenie matkiných príkazov.
„Pobozkaj ma,“ zašepkal mi do ucha a pokúšal sa ma stiahnuť do svojej postele. Triasol sa, tak veľmi, že som to cítil aj ja. Tisol ma k sebe a stále opakoval tie slová.
„Ty blúzniš, mal by som niekoho zavolať. Možno by mal Kreatcher niečo priniesť. Nebudem sa ťa dotýkať, to som ja Sirius,“ pokúsil som sa to obrátiť na žart. Niečo také som neočakával od svojho večne nespokojného mladšieho brata. On ma nikdy bozkávať nechcel, dokonca ani keď sme boli mladší.
„Nemáš odvahu, to nevadí,“ prisunul sa bližšie ku mne a pokúšal sa o to znova. Uhol som a chytil som mu ruky. Vykĺzol mi zo zovretia. Bolo to odporné a nedokázal som zabrániť tomu, aby sa mi v žalúdku nepohla ešte nestrávená večera. Jeho ruka vkĺzla pod môj habit a pokúšala sa dostať do miesta, ktorého by sa určite dotýkať nemal. Strhol som sa a poriadne som ho odsotil. Toto už nebolo v poriadku, a ten človek, ktorý sa o to pokúšal rozhodne nebol môj mladší brat.
„Regulus, spamätaj sa. Ja som tvoj starší brat. Rozumieš, čo hovorím? Nie som tvoja priateľka ani milenka,“ zavrčal som podráždene. Nechcel som ho popudiť proti sebe, ale nemal som na výber. Niečo také som nemienil tolerovať.
Toho človeka som nepoznal a desil ma viac, než všetky zlé sny, ktoré som prežíval v domácom prostredí. Môj malý brat sa zrejme zmenil a ja som tomu vôbec nerozumel.
„Ak mi to nedovolíš, poviem matke, že si ma chcel zabiť,“ vyhrážal sa mi.
„Nebudeš na mňa siahať! To nedovolím,“ vyprskol som chladne. Oveľa radšej by som znášal jeho posmešky neustále narážky ako takéto nezmyselné požiadavky.
„Mama, pomóc, mama!“ skríkol vystrašene. Roztrhol si košeľu a nechtami si urobil si poriadne hlboké škrabance. Chcel som ho zastaviť, držal som ho, ale v tej chvíli sa vo dverách objavila naša matka spolu s Kreatcherom. Zatiahli ma do vedľajšej miestnosti. Matka ma tak zmlátila, že som ledva dokázal stáť na nohách a domáci škriatok sa celý čas len díval. Žiadne slová ospravedlnenia na ňu neplatili. Nechcela nič počuť, nezaujímalo ju, že som nevinný. Upokojila sa až, keď som kľačal pri jej nohách. Potom ma odniesli do izby a hodili na posteľ. Musel som ísť spať bez večere a bolo mi jasné, že môj brat vôbec nebol chorý. V tej chvíli ma to však netrápilo, bol som taký zničený, že som nevládal ani otvoriť oči.

Láska vraj bolí
Tvoja vie byť len ničivá
Spúšť bez rozdielu na svetle hynúca
Nemal som žiadny výber už žiadne slová

Niekto vliezol do mojej postele a hojivou masťou my začal natierať poranenia. Láskal ma po celom tele a bozkával na prehryznuté pery. Chcel som ho odohnať, ale nevládal som ani pohnúť rukou.
„Nenávidím ťa,“ zahučal som takmer nehlučne. Podložil mi chrbát s viacerými vankúšmi a pokúšal sa očistiť moje telo od krvi.
„Sirius, odpusť mi. Ty si s tým začal, musel som ťa potrestať. Sľubujem, že to už neurobím, ak budeš ku mne dobrý, vo všetkom ti pomôžem,“ bez váhania sa ku mne pritúlil, oprel sa o mňa aj keď to neznesiteľne zabolelo a rukami blúdil po mojom tele. Zatiaľ zrejme nechcel viac a pre mňa to bola úľava.
„Nikdy v živote ti to neodpustím. Vypadni z mojej izby. Raz ma kvôli tebe zabije a bude to len tvoja vina! Bež za ňou, pokojne sa tvár, že ti ubližujem, ale odo mňa sa žiadnej náklonnosti nedočkáš. Ty už nie si môj brat, si len nepriateľ, ktorý sa skrýva za matkine sukne. Zmizni!“ pozbieral som všetky svoje sily, aby som ho dokázal zo seba dostať. On sa však len smial a zhodil ma na vankúše a sadol si na mňa. Ležal som na bruchu a takmer nič som nevidel. Tvár mi opúchala od matkiných dobre mierených úderov. Oko som mal celé modré.
„Sirius, Sirius,“ šepkal moje meno a stále sa smial. Bozkával ma na chrbte a niečo si sám pre seba mrmlal. Znelo to, ako ľúbim ťa, ale tým som si nebol istý. Pre mňa to nič neznamenalo.
Cítil som slabé trhnutie, akoby niečo vstupovalo do môjho tela, len mi nebolo jasné kadiaľ presne. Všetko ma bolelo a všetko mi splývalo do jedného. Aj moja myseľ ma zrádzala a veľmi rýchlo som pochopil, čo chce urobiť. Nohy ostali v takej polohe, ako chcel on. Nevládal som sa hýbať a bolo to veľmi nepríjemné.
„Môžeme byť spolu, nikto nás nebude ohrozovať. Postarám sa, aby ti vždy bolo dobre. Viem, že aj ty si želáš, aby sa naše vzťahy zlepšili. Už viac nemusíš skrývať svoje pocity. Povedz to, povedz to... Ľúbiš ma, ale ja to potrebujem počuť,“ zachripel rozrušene.
„Ty si sa zbláznil. Nemôžem ťa ľúbiť ani ako brata a už vôbec nie takto,“ rýchlo som sa pohol, ale moje telo ma zradilo. Len to urýchlilo jeho preniknutie. Varovne som zafučal a pokúsil som sa opäť pohnúť. Nechtiac som mu vyšiel v ústrety. Pohladil ma a slastne zastonal. Nemal veľa skúseností, ale vedel som, že toto sa mu určite páčilo. Zahryzol som si do pier a opäť som sa pokúšal ho zo seba striasť. Výsledkom bol ďalší neočakávaný pohyb, ktorý mu spôsobil rozkoš. Skôr než som sa nazdal mal v rukách aj môj penis, ale nevzrušilo ma to. Ani keby to robila tá najkrajšia žena na svete nemohlo sa to stať, ubolené telo mi niečo také neumožňovalo ani keby som chcel. Okrem toho to robil môj brat a to mi skôr dodávalo pocit totálneho znechutenia.
„Reg, zlez zo mňa,“ hlas mi postupne slabol a nevládal som to viackrát zopakovať. Upadol som do bezvedomia. Moje oči sa zavreli a telo úplne vypovedalo službu.

Ráno, tak krásne pre zaľúbených
Tak desivé pre osamelých

Po prebudení som stále cítil tlak na svojej hrudi. Môj brat sa o mňa opieral a spokojne spal. Mal som chuť ho udrieť, povedať mu, že to čo urobil nemôže už nikdy vziať späť. Počas toho rána som sa však bál, že opäť budem musieť trpieť.
„Viem, že to nebolo práve najlepšie, ale ja som to nikdy predtým nerobil. Nabudúce to určite bude lepšie,“ pozrel sa na mňa a jemne ma pobozkal na líce. Vtedy som musel zasiahnuť a zotrieť z jeho tváre ten šialený úsmev.
Pobozkal som ho tak, aby na to nikdy nezabudol. Využil som všetky svoje skúsenosti. Zastonal a pevne sa o mňa oprel. Potom som ho zhodil z postele. Kruto a nemilosrdne rovno na studenú dlážku.
„Vypadni ty, malý príživník! Nikdy v živote ma už neuvidíš na kolenách. Ak budeš matke, ešte raz žalovať znechutím ti akýkoľvek telesný kontakt, a to myslím úplne vážne. Bude mi jedno, čo so mnou tá babizňa urobí. Dobre si zapamätaj tento bozk, lebo nič také už so mnou nezažiješ,“ vybehol som zo svojej izby. V ten deň som ušiel z domu, ale to neznamenalo, že som sa úplne dokázal zbaviť vplyvu svojho brata.

Koniec

Nové domény poviedkového sveta

k poviedkovému svetu patria aj dve nové stránky, ktoré som vytvorila kvôli lepšej prehľadnosti.
Začala som čítať Stmívaní (Stmievanie) preto jednu poviedku moju prvú fanfiction k tejto tématike nájdete na TwilightFF - Temné srdcia

A moje originálne poviedky nájdete na stránke Alternatívny svet

9. kapotila Podvodník (Utiecť) posledná kapitola

 záverečná kapitola

hodnotenie

 

 

Get free premium widgets for your blog and website.