14. kapitola Skús sa dotknúť (Luciusova- koniec poviedky)

„Nechcem ťa vidieť, Potter. Zmizni mi z očí!“ svetlovlasý muž sa ovládal len z posledných síl. Keby tam neboli ostatní, určite by poriadne potrestal svojho neverného milenca. Severus mal mierne natrhnutú peru a kŕčovito držal v rukách prútik. Nevyzeral práve najlepšie.
„Lucius, prepáč...ja som...ty tomu nerozumieš,“ vystrašene hlesol Harry. Neočakával, že bude až taký rozčúlený. Vždy ho považoval za tolerantného človeka, aspoň čo sa týkalo lásky. On sám bol ešte stále ženatý a nemienim to v žiadnom prípade zmeniť.
„Zabijem ťa, Potter. Rozumel si! Ak odtiaľto okamžite neodídeš, zabijem ťa!“ svoje slová myslel úplne vážne, neboli to len chabé vyhrážky.
„Tak poď, Harry. Vstávaj,“ drsne ho napomenul Neville. On sa naňho nedokázal hnevať. Nemohol zaujať rovnaký postoj ako Lucius. Vedel o jeho problémoch so sebaovládaním. Skôr sa hneval na Severusa, ktorý by sa mal vedieť lepšie ovládať.
„Nie, ja nechcem odísť. Lucius, prosím ťa,“ v zelených očiach sa objavil výraz totálneho zdesenia.
Svetlovlasý aristokrat naňho namieril prútik a poriadne silno ho schmatol za habit. Takmer mu tým vyrazil dych. Stisol mu krk tak silno, akoby ho chcel na mieste zaškrtiť.
Akési neznáme zaklínadlo ho preventívne zasiahlo do chrbta. Severus si zotrel z tváre krv a spokojne sledoval, ako jeho priateľ povolil ruku a zložil sa Potterovi k nohám. Chlapec ho ustarostene pohladil po tvári a stále naňho vrhal previnilé pohľady. Vieš, že ťa ľúbim, ale Severusa som potreboval a ty si tu nebol.
„Viem, že to čo sme urobili bola chyba, ale vy si neviete predstaviť aké problémy dokáže spôsobiť vplyv Temného pána. Ak by som to neurobil vyspal by si sa s niekým iným? Odpovedz, Potter!“ chladne ho vyzval profesor elixírov.
„Áno,“ zahanbene odvetil Harry. Mal pocit, akoby tie slová vyslovil niekto úplne odlišný. Nejaká iná časť jeho vedomia, ktorú nedokázal dostať pod kontrolu. Okamžite vstal a vybehol z miestnosti. Nechcel sa im dívať do očí, hrozne sa hanbil.
Neville bežal za ním. Nechcel ho nechať samého a nemienil odstať v blízkosti svojho profesora elixírov.
Potter, vyspíš sa s každým, kto o teba prejaví záujem. To je menší darček odo mňa, aby si nezabudol na nevyhnutnosť nášho boja.
Vyvolený počul vo svojej mysli ten ortieľ, ktorý sa mu ani trochu nepozdával. Chladný smiech mu zaznieval v mysli, bežal tak rýchlo až prestával vnímať svoje okolie.
Dopadol na zem, rukami prudko objal svoje kolená... Nechcel prijať takúto podmienku, ale vedel, že ešte nie je pripravený vyhrať. Ak pôjde za Temným pánom zomrie. Nemá dostatočné vedomosti a nedokáže zabiť. Nemá žiadnu reálnu šancu a on to vedel, práve preto sa naňho rozhodol preniesť svoju žiadostivosť a on bol bezmocný. Úplne bezbranný proti takému nátlaku.
Nemôžem odísť z Rokfortu a Lucius nesmie opustiť rodinu... Čo budem robiť? Ako sa proti tomu ubránim. Zúfalo schoval tvár do dlaní. Chvel sa od potláčanej zlosti zmiešanej zo strachom.
„Harry, ja sa na teba naozaj nehnevám. Poďme do Chrabromilskej veže,“ navrhol mu chladne. Pomaly sa k nemu sklonil a postavil ho na nohy.
„Neville, nehnevaj sa na svojho partnera. Nechcem, aby ste kvôli mne trpeli. To všetko je len moja vina...“ zvalil sa na svojho spolužiaka, lebo úplne stratil vedomie.

***

„Nemali by sme ho odniesť do nemocničného krídla? Stále je v bezvedomí a nevyzerá dobre,“ ustarostene poznamenal Ron. Začínal mať obavy, že jeho kamarát zas utrpel nejakú nepríjemnú nehodu.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ nesúhlasne odvetil Neville. Vedel, že na lôžku skončil Lucius Malfoy. Nahnevaný aristokrat práve okupoval jednu z postelí.
Profesor elixírov ho nechtiac zasiahol zaklínadlom, ktoré uňho vyvolalo nepríjemnú alergickú reakciu. Severus ho musel dopraviť do Nemocničného krídla, aby ho školská sestra trochu prebrala. Pre istotu im nechal odkaz, aby sa tomu miestu zďaleka vyhli. Luciusova nálada sa totiž stále nezlepšovala. Jeho krásne vlasy nadobudli zelenú farbu a tvár mal tiež celú zelenkastú. Jeho ozdoba skončila na hlave Severusa Snapa. Profesor určite oľutoval, že sa rozhodol použiť dosť netradičné kúzlo obsahujúce veľké množstvo čiernej mágie.
„Tak dobre, pôjdeme k Madam Pomfreyovej. Nech za ním príde sem,“ navrhol Ron.
„To vôbec nie je zlý nápad,“ súhlasil Neville. Obaja opatrne vyšli z klubovne. Nechali Harryho odpočívať.

***

Po niekoľkých hodinách však vstal z postele. Bolo mu nevoľno a potreboval ísť za záchod. Chcel by som vidieť Luciusa. Nesmie sa na mňa hnevať.
Vyšiel von zo spálne a okamžite zamieril na pomerne dobre udržiavané toalety.
„Ahoj, Potter. Pán ti posiela pozdrav,“ cudzie pery sa mu prisali na krk. Protestne zastonal, keď pocítil na tele ruky, ktoré ho nemilosrdne objali. Niekto ho pevne držal a ďalšia osoba mu pomaly rozopínala habit. Nevidel dobre, lebo nemal pri sebe okuliare. Okamžite však pochopil, že to nie sú dievčatá. Horúci bozk mu znemožnil rozprávať. Niekto drsne skúmal jeho pery. Niekto poláskal jeho penis. Potter bolestne zastonal a ich jazyky sa začali vzájomne skúmať.
Nie, nie, nie. Jeho vnútro protestovalo, ale telo sa nedalo zastaviť. Žiadostivo roztiahol nohy a nechal sa láskať. Nemohol tomu zabrániť a oni to vedeli. Dokonca nepotreboval ani veľmi dlhú prípravu, privítal penis, ktorý sa predral do jeho vnútra. Nechal sa objať a poslušne držal. Cítil sa hrozne, veľmi mu to ubližovalo, ale nemal žiadnu možnosť brániť sa.
„Ponáhľaj sa, nemáme veľa času,“ starší chlapec napomenul svojho spoločníka. Ledva vládal poriadne rozprávať. Veľmi sa mu páčilo spojenie s mladučkým Potterom. Pevne ho pritisol k sebe a pokračoval v dráždivej hre. Každý jeho pohyb v ňom vyvolával príval slasti. Potterov penis spočíval v ústach druhého študenta. Harry nahlas vykríkol, nedokázal dlhšie zdržiavať svoje pocity. Chlapec prehltol všetko, čo mu ponúkol a spokojne sa usmial.
„Môžeme ho vziať k nám. Nebude sa nám brániť. Dobre si rozmyslí, či pristúpi na súboj s Temným pánom alebo sa bude ďalej skrývať. Pohni sa aj ja ho chcem.“
Ich hlasy vnímal len veľmi skreslene. Pohyboval sa v dráždivom rytme a užíval si každý okamih. Nedokázal sa vymaniť spod tej silnej kliatby. Ďalšie milovanie mu vôbec nerobilo problémy. Kliatba ho v tomto vôbec neobmedzovala. Dokonca vládal viac než obyčajný človek. Potreboval to, ako drogu a bolo mu jedno, kto mu to poskytne.

***


Na druhý deň ráno...

Prebudila ho veľmi silná bolesť. Zúfalo sa pomrvil na posteli. Zadok mu spôsoboval hotové muky. Bol pritisnutý k niečomu príjemne teplému, ale ani to nebránilo mysli, aby sa prebudila. Spomínal si na všetko, čo sa odohralo a to bol oveľa väčší úder ako akákoľvek bolesť. Neochotne si pretrel oči. Cítil, že má nohy okolo niečoho omotané a niekto naňho práve siahol. Naskytol sa mu pohľad na jedného zo starších Slizoličanov. Nepochybne to bol siedmak, ale nespomínal si na jeho meno, ani žiadne bližšie pozornosť. Ten chlapec bol s ním v posteli nahý... Napriek tomu, že nevedel ako sa volá, celkom živo si vybavil veľkosť jeho penisu. Spomínal si aj na ďalšie nahé osoby...
„Dúfam, že si sa dobre vyspal, Potter,“ letmo ho pobozkal na opuchnuté pery. Všetci jeho spolužiaci výnimočne vstávali s úsmevom a mali na to dôvod. Celú noc sa v ich spálni diali veci, ktoré rozhodne neboli úplne v poriadku.
„Nedotýkaj sa ma,“ zdesene sebou trhol, keď zacítil ako ho pevne uchopil za zadok a zdvihol do náručia.
„Temný pán vám už poslal tú mŕtvolu, tak viete, čo máte robiť. Ja zatiaľ trochu poumývam nášho hosťa,“ pomocou prútika mu zabránil kričať.
„Áno, samozrejme Travis. Len si dávaj pozor, aby ti neušiel. Už sa nemôžem dočkať ďalších hier. Potter je napriek všetkému veľmi dobrý v posteli...Nech si poriadne oddýchne,“ odvetil ryšavý chlapec s výraznou jazvou na líci. Ostatní Slizolinčania sa takisto poriadne uškŕňali.
Harry si želal zomrieť. Opustiť svoje telo a už nikdy sa nevrátiť. Keď vošli do tajnej kúpeľne, ktorá patrila výlučne Slizolinskej fakulte, Travis zrušil kúzlo mlčania a posadil ho do bazénika.
„Chcem ísť za Temným pánom. Budem proti nemu bojovať, len ma pustite!“ bol ochotný radšej podstúpiť akúkoľvek obeť, len aby mal opäť pod kontrolou svoje pudy.
„Nie, Potter. Je to až príliš dobré, aby sa to skončilo. Nie teraz, keď sa nám to začalo páčiť,“ nesúhlasne odvetil Travis a chystal sa mu umyť chrbát.

***

O pár mesiacov...

Lucius sedel vo svojej pracovni. Spísal akési sťažnosti, ktoré chcel opäť doručiť riaditeľovi Rokfortu. Nedokázal pochopiť, ako mohol Dumbledore povoliť svadbu jeho syna bez vedomia rodiny. Považoval to za riadnu opovážlivosť. Od zlosti takmer zlomil brko, keď uvidel vo dverách pracovne svojho syna. Draco vyzeral veľmi dobre. Očividne žiaril šťastím.

„Otec, musím ti niečo povedať. Potter nie je mŕtvy. Slizoličania ho držia v našich izbách. Nechcel som ti to prezradiť, ale Alex na mňa naliehal. Vraj môžem zabudnúť na moje prípadné tehotenstvo, ak sa s tebou neprídem pozhovárať...Musíme ho odtiaľ dostať,“ dopodrobna mu vyrozprával o ich nekalých praktikách. Ubezpečil ho, že o tom nevedel, až kým sa neoženil. Alex si všimol, že sa niečo deje a napokon spolu objavili Pottera, ale nemohli ho vziať z dosahu jeho spolužiakov. Bolo by to pre nich príliš nebezpečné.

„Postarám sa, aby za to poriadne zaplatili. Viem, že on to v skutočnosti nechcel. Severus mi všetko vysvetlil,“ vzal svoju vychádzkovú palicu a okamžite sa spolu so svojím synom presunul do Rokfortu.

***

Uľavilo sa mu, až keď držal svojho Harryho v náručí. Chlapec bol úplne hotový. Ledva vládal hovoriť a jeho telo bolo veľmi vyčerpané. Nedávali mu poriadne jesť a vodu dostal tiež len v malých dávkach.

„Lucius, prepáč mi. Ja ťa nechcem zaťažovať. Som vinný, moje telo sa mi hnusí...ty nevieš...“ napriek tomu ho však, pevne objal okolo krku.

„Ja viem. Nemusíš sa ospravedlňovať. Budem trpezlivý, spolu sa nám podarí všetko prekonať...“ odniesol ho zo školy, vykonal potrebné opatrenia, aby ho Temný pán nenašiel. Na ničom inom mu nezáležalo. Chcel byť s ním, dívať sa ako opäť nadobúda stratenú istotu a krotiť jeho túžby. Vedel, že čoskoro bude pripravený čeliť svojmu strachu a on bude s ním.

***

Lucius,

Od Severusovej smrti nemôžem pokojne spávať. Veľmi mi chýba a mrzí ma, že som ho tak veľmi urazil. Mrzí ma, že som s ním nemohol stráviť viac času.
Temný pán je preč a ja by som mal byť šťastný. Možno aj som, ale už nikdy to nebude také ako predtým.
Moja babička, takmer dostala infarkt, keď som jej oznámil, že s ním budem mať dieťa. Vystrájala ako sto čertov, ale napokon mi prisľúbila pomoc. Dúfam, že prídeš na oslavu jeho narodenín. Chcel, aby som aby si upovedomil aj Draca a Alexa, tvojho manžela Harryho... Posielam mu našu fotografiu, ako motiváciu.
Vezmite aj malého Scorpiusa. Možno by sa mohli spolu hrať. Možno by sa konečne Alex mohol prestať obliekať do ženských šiat a hrať na Asteriu Malfoyovú. Veď už aj tak každý vie, že on je otcom tvojho vnuka.

S úctou
Neville L.
„Harry, dostali sme pozvanie od tvojho priateľa,“ opatrne pristúpil k posteli a nežne pobozkal svojho partnera. Harry sa trochu zamrvil a neochotne otvoril oči. Trvalo takmer dva roky, kým sa spamätal z všetkých svojich zážitkov.
„Už sa neviem dočkať. Počul som, že malý Severus sa veľmi podobá na svojho otca. Úplne mi stačilo, keď ma počas krstu ocikal...“ zavrel oči a spal ďalej. Harry mal dosť zlú náladu, kvôli tomu, že ich dieťa neustále plakalo. Malý James Malfoy bol snáď ešte panovačnejší ako jeho svetlovlasý otec.


Koniec

4. kapitola Tvoja duša, tvoj osud

Varovanie: len čisto informatívneho charakteru, lebo v tejto kapitole zas nie je nič neprístupné, ale na celú poviedku pre istotu platí veková hranica od 18 rokov. (Pre istotu a aj preto, aby že to tak má byť vzhľadom na závažnosť témy. To pripomínam, len tak pre poriadok. Ešte poznámka v tejto poviedke sa vyskytuje aj incest...teda zatiaľ sa nevyskytuje, ale bude tak to pre istotu dávam do varovania....okrem toho je to dnes dosť krátke...

Chcel mať právo voľby, chcel sám rozhodnúť o svojom živote. Po prvý raz si uvedomoval, že sľub, ktorý dal bol len ďalším spôsobom, ako niekoho zachrániť. Pomohol svojej priateľke a bol rád, že sa mu podarilo pomôcť jej, ale nebol pripravený na splnenie svojho záväzku. Cítil v sebe akúsi nepríjemnú ťažobu, pochybnosti ho zvnútra hlodali ako nepríjemný hmyz. Potreboval čas a možno by aj rád spoznal lásku, takú o ktorej mu rozprávali, aj keď vedel, že nemôže zmeniť postoj svojho terajšieho spoločníka. Chcel to vyskúšať, chcel vedieť aké to je byť milovaný...

Práve preto sa len veľmi ťažko zmieroval so svojím novým postavením.

„Ty ma nemôžeš k ničomu nútiť. Tiež si nedodržal slovo... Sľúbil si, že mojich priateľov necháš na pokoji,“ podráždene zamrmlal tmavovlasý chlapec. Nechcel ani pomyslieť na svoje večerné povinnosti. Nedokázal sa zmieriť s tým, že bude musieť zas vidieť Temného pána nahého, tá predstava v ňom vyvolávala nevoľnosť. Predtým si ho radšej ani veľmi neobzeral, len mechanicky splnil jeho prianie.

Vždy, keď ho nútil vyzliecť sa, nemal z toho dobrý pocit. Vždy si mohol nechať svoje nohavice a s radosťou to urobil. Musel si však zobliecť tričko a znášať veľavravné pohľady Temného pána.

Nedokázal vydržať ani pri knižkách a už vôbec nie vo svojej posteli. Škoda, že sa nám nepodarilo ujsť. Tu nemôžem ostať.

Znechutene zhodil z postele všetky svoje veci, tentoraz by mu nepomohlo ani keby sa vyzúril na svojej izbe, vedel, že by sa to Temný pán dozvedel a všetko by tým len zhoršil. Utrápene objal vankúš a ľahol si na posteľ, tak aby ho nič netlačilo. Ten jediný pohyb zmenil celý jeho život. Akési neprirodzené zašušťanie a tvrdosť niečoho, čo nahmatal vo vankúši bolo predzvesťou celého radu nečakaných udalostí.

Naskytol sa mu pohľad na kópiu, akéhosi rodného listu. Zelené oči sa poriadne rozšírili, keď zazrel svoje meno. Jeho doklady totiž vyzerali úplne inak. Celý dokument pôsobil dosť podozrivo, ale zároveň v ňom vzbudzoval čoraz väčšiu zvedavosť. Na mieste, kde by malo byť napísané meno otca bolo červeným atramentom poznačené Tom Marvolo Riddle. K tomu bolo priložené potvrdenie, ktoré ešte viac zhoršilo jeho náladu.

Po vykonaní opätovnej skúšky otcovstva bolo uznané, že Harry James Potter je synom Toma Marvola Riddla, preto bolo na žiadosť pravého otca jeho meno zmenené na Harry James Riddle...

Chlapec zdesene hľadel na ďalšie doklady, ktoré len potvrdzovali toto tvrdenie. Chvíľu mu trvalo, kým dokázal vstrebať účinok tých nahusto popísaných riadkov.

Nie, to nie je pravda. Musí to byť klamstvo. On by ma nemohol žiadať o to, aby som sa s ním miloval, keby to vedel.

Harry zdesene prechádzal pohľadom po tých hrozivých riadkoch. Pri predstave, že Temnému pánovi spracovával penis a nakoniec je jeho otec mu začalo byť poriadne ťažko.

Dvere na jeho izbe sa otvorili, práve keď sa chystal zaliezť do kúpeľne a poriadne si umyť zuby.

Temný pán pomaly vošiel dovnútra. Bol priveľmi netrpezlivý a nechcelo sa mu čakať až do večera. Túžil po naplnení svojich najtajnejších predstáv.

„Odíď! Nechcem ťa vidieť. Si len obyčajný klamár. Hnusíš sa mi!“ zúfalo vykríkol Harry. Hodil doňho všetky tie dokumenty, ktoré našiel.

Temný pán zdvihol prútik a bez varovania naňho zaútočil. Sila zaklínadla ho odhodila tak prudko, až stratil vedomie. Na čele sa zjavil pramienok krvi. Lenivo stekal po lícach.

„Ty jediný, si môžeš dovoliť, to čo by ich stálo život, pretože ty si mojím životom...“ pomocou prútika ho zdvihol a zložil späť na posteľ. Majetnícky ho k sebe privinul a ľahol si k nemu. Pomocou kúzel ich oboch vyzliekol, chcel aby si začal zvykať na ich vzájomný vzťah, až keď zaujal pohodlnú polohu na posteli vzal do rúk tie papiere, ktoré doňho chlapec hodil. Tvár mu náhle potemnela a oči nadobudli vražedný výraz.

Kto mu to mohol poslať? Veď o tom takmer nikto nevedel, okrem ľudí, ktorým dôverujem. Málokto pozná moje občianske meno... Jeden človek ho však pozná... Dumbledore. Určite to bol on. Myslí si, že ma tým pripraví o chlapca?

Zložil ich na zem a pevnejšie sa privinul k svojmu partnerovi. Nedokázal ho považovať za nič viac a nič menej. Stále si nezvykol na myšlienku, že sú spriaznení aj iným spôsobom. To však ešte viac upevňovalo ich puto.

„Nemusíš byť taký tvrdohlavý, Harry. Ty máš svoje slabosti rovnako ako aj ja, ale sme si viac než podobný a práve to musí desiť všetkých našich nepriateľov,“ studená ruka majetnícky prešla po tele, ktoré považoval za zdroj svojich najtemnejších túžob.

Chlapec opatrne otvoril oči a dotkol sa boľavej hlavy. Na rukách mu ostala stopa krvi, bolo to však len neškodné povrchové zranenie.

„Ty, si môj otec. Uvedomuješ si, čo to znamená?“ okamžite sa pokúšal vymaniť z jeho zovretia. Hanbil sa za to, že sú spolu v posteli aj za svoju nahotu.

„Samozrejme, Harry. To však nič nemení na tom, čo si mi sľúbil. Budeš poslúchať...“ nekompromisne vyhlásil Voldemort.

Na chlapcovej tvári sa zjavil náznak zlosti.

„To predsa nemôžeš myslieť vážne. Nemôžem predsa... Chcem odtiaľto odísť. Ty si ma klamal. Nie si môj partner, sme príbuzní! Uvedomuješ si, čo odo mňa žiadaš?“ neúspešne sa pokúšal udržať na uzde svoj hnev. Cítil takú hroznú zlosť. Ten človek ho uniesol, nič mu nepovedal, chcel ho zabiť a nakoniec aj dostať do postele. Okrem toho sa zjavne nepozastavil nad tým, že by im niečo mohlo brániť v doterajšom spôsobe života.

„Ja nie som ochotný od teba niečo žiadať. Nepotrebujem ani tvoj súhlas, aby som si s tebou mohol, robiť čo sa mi len zachce,“ túžba po mladom partnerovi ho úplne ochromila. Prestal uvažovať ako človek a zameral sa len na uspokojenie svojich pudov.

Oznam

z dôvodu dosť neprehľadného stavu na tomto blogu, sa poviedky budú zas prerozdeľovať :D, slash z HP a Het ostane na tejto stránke a tie ostatné nie HP poviedky sa presunú na tzv. další blog...neviem, ako to presne ešte bude, ale pokúsim sa, aby bol svet mojich poviedok prehľadnejší.

Zamatové prízraky

Roztrhla sa niť tvojich slov

Ty odmietaš poslúchať

Nechceš už cítiť

Nechceš už vedieť

Nerozoznáš svet, ktorý sa ti ponúka

Hľadáš srdce tam, kde nájdeš len tmu

Hľadáš city tam, kde nie len tie ukryté sú

Myslíš na ruky, tváre, kvetiny

Na vzdialené dotyky slov

Myslíš na bariéry a tvoj svet jediný

Myslíš na prízraky s príčinou zamatovou

Držíš na rukách svet

Vo svojej najvyššej podstate

A tvojou ideou sa stáva slovo

Nemenné, večné, nepochopené

A presa večne živé v tvojom náručí

Tvoj idol nechce vedieť

Tvoj idol neprichádza bez príčiny

Tvoj idol má byť len odrazom

Tichučkého pocitu viny

Chceš vedieť kam kráča

Ten druhý, keď nechce ísť spať?

Kam uberajú sa myšlienky ideálnych svetov?

Kam prichádza duša, keď túžiš sa smiať

Kam odchádza plač, keď nechceš sa báť

Ponecháš radšej tajomstvu všetky skryté vyznania

Brány sú zatvorené

Ktosi zahodil kľúč

Nemôžeš vstúpiť ani narušiť duše večné

Tam nekončí tvoja púť

Zamatové prízraky

Ich horúci dych na tvojej tvári

Uhryznutia, ktoré sú predzvesťou života

Obetou na starodávnom oltári

13. kapitola Nenásytnosť (Luciusova)

Varovanie: krátke a o ničom a pozor slash (čiže homosexuálne páry, aby bolo jasné...kto nechce také niečo čítať, nech sa ďalej ani nepoberá)

Tmavovlasý chlapec poriadne očervenel a okamžite ich položil na stôl. V žiadnom prípade by od neho niečo také neprijal.
„Pán profesor, toto naozaj nepotrebujem. Nemusíte ma ponižovať. Viem, aj vám sa to páčilo, tak sa to nesnažte popierať,“ pritisol sa bližšie k nemu a opäť sa vášnivo prisal na jeho pery.
Severus zamračene objal svojho študenta, nemal záujem pokračovať v tejto hre, ale Harryho ho rozhodne dokázal vyviesť z miery. Jeho mladý milenec sa k nemu poriadne pritisol a pýtal si stále viac a viac... Preklínal svoju slabosť. Vedel, že to by nemal robiť v žiadnom prípade toho fagana nesmel podporovať, ale jeho telo bolo až priveľký lákadlom.
Chlapec sa zámerne posúval čoraz nižšie, až napokon si kľakol a vzal do úst jeho penis. Láskavo po ňom prechádzal jazykom. Rukami však naďalej objímal Severusa. Držal sa ho pevne, akoby ho už nikdy nechcel pustiť.
„Harry, Severus...“ vo dverách pracovne stáli dvaja ľudia, ktorý to očividne nemali vidieť. Lucius Malfoy a Neville Longbottom.
Požiadal pána o dovolenie, aby mohol na pár hodín odísť, chcel sa rozlúčiť so svojím chlapcom. Nečakal, že ho nájde opäť v náručí svojho priateľa. Obzvlášť nie v takejto pozícií. Inštinktívne zovrel vychádzkovú palicu.
„Môžete mi vysvetliť, čo to tu robíte? Severus, toto som od teba nečakal. Povedal si, že s ním nechceš mať nič spoločné. Sľúbil si, že sa oňho postaráš, ale netušil som, že to chceš urobiť takýmto spôsobom... Vystrájal si kvôli jednému bozku s Nevillom...“ pevne zovrel svoju vychádzkovú palicu.
Neville takisto nepriateľsky zazeral na svojho partnera. Nemal by nič proti tomu, keby sa mohol zúčastniť na ich hrách, ale nechcel, aby to všetko prebiehalo bez jeho vedomia.
„Severus ty ma už nechceš? Páči sa ti viac Harry?“ urazene sa spýtal Neville. Chcel, aby boli všetci spolu, ale nie osobitne. To považoval za dosť trúfalé.
„Neville, to nie je pravda...ja...“ profesor elixírov nervózne hľadel na prútik, ktorý mieril na jeho hlavu.
„Lucius, prestaň!“ Harry sa opatrne vymanil z náručia svojho profesora a pokúsil sa podísť bližšie k rozčúlenému čarodejníkovi.
„Mlč, Potter. Teba som sa na nič nepýtal,“ veľavýznamne pohol rukou, neverbálne zaklínadlo zhodilo Harryho na zem.
„Expeliarmus,“ Severus konečne dosiahol na svoj prútik, aby mohol zjednať poriadok.


***

Clark zúfalo začkal. Stále sa necítil dobre a zadok mu spôsoboval hotové muky. Kľačal v kúpeľni a vytrvalo zo seba dostával všetko, čo cez deň stihol zjesť. Milovanie s temným pánom mu očividne dosť uškodilo. Nepomáhali mu ani elixíry, ktoré dostal. Cítil sa stále horšie. Napokon si poriadne umyl ústa a pomaly vstal.
Temný pán stál vo dverách, chladne si premeriaval svojho milenca. Jeho nahé telo v ňom stále vzbudzovalo túžbu. Majetnícky ho objal tak, aby sa mu nemohol vyšmyknúť.
„Pustite ma,“ znechutene zakvílil chlapec. Vôbec sa mu nepáčil spôsob, akým si privlastnil jeho telo a nechcel sa k nemu pritúliť a cítiť blízkosť jeho studenej pokožky. Spôsobovalo mu muky vedomie, že si ho môže kedykoľvek opäť vziať.
„Neskúšaj moju trpezlivosť, maličký. Mohol by si nato škaredo doplatiť,“ trochu sa mu uľavilo, keď sa chlapec uvoľnil a prestal sa vzpierať.
Odniesol ho späť do postele a ľahol si k nemu. Nechcel ho ani na chvíľu spustiť z očí. Ich spoločné prekliatie sa malo naplniť napriek nesúhlasu mladého partnera.
„Musíš sa pripraviť na náš veľký deň. Zajtra sa staneš mojím legálnym partnerom... Sľúbiš mi večnú vernosť, preto musíš odpočívať, aby si bol silný a pripravený stať sa súčasťou mojej rodiny...“ ak by mu aj chlapec nejakým spôsobom utiekol, chcel aby niesol stopu jeho náklonnosti, aby každý vedel, že patrí k nemu.



***

Alex,

Chcem sa s tebou stretnúť. Neodmietaj ma. Chcem ťa čo najskôr vidieť. Veľmi mi chýbaš.

Tvoj Draco

Lestat/Louis

Epilog (Vražedná)

Mrzí ma, že som ťa zradila...tak veľmi ma to trápi... Ja som nevedela, čo robím... Remus, odpusť. Chcela by som byť s tebou.

Zúfalo schmatla do rúk fľaštičku s akýmsi krémom, hodila ju do zrkadla, v ktorom videla úplne inú ženu. Chcela to všetko vrátiť späť. Želala si byť s Remusom, hoci aj zomrieť po jeho boku, ale nie v dome Malfoyovcov s Temným pánom. Takto si svoj život rozhodne nepredstavovala ani v tých najdivokejších snoch. Črepiny dopadli na dlážku. Krásny obraz významnej spoločnosti sa nemilosrdne zrútil.

Remus, chcela by som ťa vidieť. Aspoň na malú chvíľu si prinavrátiť starú podobu. Čoby sa stalo, keby som mohla byť s tebou?

V zrkadle zazrela akýsi zvláštny obraz, videla svoju svadbu s Remusom...narodenie dieťaťa a napokon ich mŕtve tela ležiace na zemi. Neubránila sa výkriku

To by sa stalo, keby sme ostali spolu? Nie, tak radšej nech sa to nestane. Nechcem, aby si zomrel... Nezniesla by som to.

„Marion, ponáhľaj sa, odchádzame!“ chladný hlas zaznel zo spálne. Temný pán zjavne nemal náladu ďalej pokračovať v načatej činnosti.

Poriadne si poumývala tvár, aby si nevšimol, že plakala. Bola pripravená čeliť svojmu novému životu.


Počas nasledujúcich rokov ostala po boku svojho pána a bola svedkom rôznych zvláštnych vecí. Takisto aj otehotnela a narodilo sa jej dieťa, ktoré pred všetkými ukrývala. Nikdy nebola vo väzení, po páde Temného pána všetkých presvedčila o svojej pravde, prostredníctvom spomienok, ktoré mala v sebe. Jej syn však neskôr opäť rozpútal peklo v čarodejníckom svete. Do jeho života však zasiahla láska a postupne sa utiahol do ústrania. Čarodejníci počas rokov jeho nečinnosti, prežívali po dlhšom čase aspoň krátkodobý mier.

Oznam

Tak menší oznamček:
1. poviedka Vražedná metamorfóza bude mať už len kratší epilóg
2. shoutboardy- rozhodla som sa, že nie je výhodné dávať ich ku každej kapitole, pokiaľ vám nepôjde pridať koment, pokojne ho hodte do bočného shoutboardu... a tým bude vec vyriešená....